Rok 2024 bude podľa meteorologickej služby Európskej únie Copernicus najteplejším rokom v histórii merania teplôt. Rast teplôt tak dosiahol bod zlomu. Podľa zástupkyne riaditeľa agentúry by to malo podnietiť ráznejšie kroky v boji proti klimatickej zmene.
Teploty v tomto roku budú až o 1,55 °C vyššie ako v predindustriálnom období (1850-1900), upozornila vo svojej správe služba Copernicus. To znamená, že vôbec prvýkrát bude prekonané ročné oteplenie (t. j. za kalendárny rok) o 1,5 °C.
Služba Copernicus Climate Change Service, ktorú realizuje Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), zverejňuje mesačné klimatické správy s informáciami o zmenách v globálnych teplotách (povrchové teploty, teploty morí, ľadových pokrývok a hydrologické premenné).
Hrozivé otepľovanie
Október 2024 bol podľa služby Copernicus druhý najteplejší október (hneď po októbri 2023) v histórii meraní. Za posledných 16 mesiacov až v 15 boli globálne teploty o 1,5 °C vyššie než v predindustriálnom období.
Varovné je aj porovnanie s obdobím len zopár rokov späť. Celosvetová priemerná teplota za posledných 12 mesiacov (november 2023 – október 2024) bola 0,74 °C nad priemerom rokov 1991-2020 a odhadom až 1,62 °C nad predindustriálnym priemerom.
Priemerná svetová teplotná anomália za prvý 10 mesiacov roka 2024 bola 0,71 °C nad priemerom 1991-2020 a o 0,16 °C vyššia než v rovnakom období roka 2023.
Meteorológovia upozorňujú, že už teraz „je prakticky isté, že rok 2024 bude rekordným rokom“. Priemerná teplotná anomália pre zvyšok roka 2024 „by musela klesnúť takmer na nulu, aby tento rok nebol najteplejším rokom“. To je už v podstate nemožné. Rok 2024 bude teplejší o viac než 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Meteorológovia odhadujú, že to bude až o 1,55 °C.
Ak sa pozrieme na európske hodnoty, je jasné, že aj v samotnej Európe boli tohto roku nadpriemerné teploty takmer na celom kontinente. Mimo Európy najviac nadpriemerné teploty evidovali v severnej časti Kanady, v strednej a západnej časti Spojených štátov, v Japonsku, Austrálii a v severnej časti Tibetu.
Bod zlomu
Priemerná teplota povrchu morí v októbri 2024 bola 20,68 °C, čo je druhá najvyššia hodnota v histórii meraní. Najvyššia bola v roku 2023 (20,78 °C). Varovný je aj úbytok arktického i antarktického morského ľadu.
„Je to bod zlomu pre globálne teploty,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa Copernicus Climate Change Service Samantha Burgessová. Dodala, že je už „prakticky isté, že rok 2024 bude najteplejším rokom v histórii a prvým rokom, keď oteplenie prekročí hranicu 1,5 °C“. Burgessová tiež upozorňuje, že to znamená „nový míľnik v globálnych teplotných rekordoch“, ktorý by mal urýchliť opatrenia na zníženie emisií spôsobujúcich otepľovanie planéty.
V októbri 2024 boli zaznamenané nadpriemerné zrážky na Pyrenejskom polostrove, vo Francúzsku, v severnej časti Talianska, v Nórsku, na severe Švédska a na východ od Čierneho mora. Mohutné zrážky viedli k ničivým záplavám v regióne Valencia, ktoré zanechali vyše 200 obetí.
Nadpriemerné suchá boli tohto roku na väčšine územia Spojených štátov, v niektorých oblastiach Austrálie, na juhu Afriky, na Madagaskare a v niektorých oblastiach Argentíny a Chile.
Podľa OSN „dnešné tempo opatrení v oblasti klímy by v tomto storočí mohlo viesť ku katastrofálnemu otepleniu o 3,1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Keby všetky štáty splnili svoje klimatické záväzky, bolo by to aj tak stále desivé zvýšenie teploty o 2,6 °C,“ upozornil francúzsky verejnoprávny rozhlas RFI (Radio France Internationale) na svojej webovej stránke.
Lenže pri globálnom otepľovaní nejde len o neznesiteľné horúčavy. Ide napríklad aj o nadpriemerné odparovanie vody z morí a oceánov, čo vedie k intenzívnejším lejakom a búrkam.
„Podľa klimatológov je dnešné obdobie pravdepodobne najteplejšie na Zemi za posledných zhruba 100-tisíc rokov, teda od začiatku poslednej doby ľadovej,“ dodáva RFI.