Fico nikdy nebol taký autentický ako teraz. Preto je aj nebezpečnejší

 

Mimovládky financované zo zahraničia musia byť predsa zahraniční agenti. Teda podľa videnia sveta šéfa Smeru zaseknutého vo svojom mentálnom skanzene a slintajúceho po autoritárskom uchopení moci a pomste všetkým, ktorí mu strpčujú život.

Robert Fico nikdy nebol taký autentický ako teraz. Preto je nebezpečnejší než kedykoľvek predtým. A to sme už s ním teda zažili všeličo.

Treba si pozorne všímať, čo hovorí teraz pred voľbami, pretože po nich, ak bude pri moci, bude schopný všetkého. Aj vrátiť Slovensko do sféry ruského vplyvu. Demokraciu roztrhá tak, ako kedysi ostentatívne roztrhal štátny rozpočet.

Že preháňame? Niektorí sa azda nazdávajú, že toto je kampaň, no ak bude vládnuť, nebude môcť čokoľvek a – tak ako aj v minulosti – bude musieť aspoň do iste miery rešpektovať danosti nášho členstva v EÚ a vôbec v euroatlantických štruktúrach.

Isteže nebude presadzovať vystúpenie z EÚ ani z NATO. Ale aby ste neboli prekvapení, keď začne pomstou proti nepohodlným vyšetrovateľom, oklieštením médií a likvidovaním občianskej spoločnosti. Keď rozdúcha takú atmosféru, že besnenie luzy proti zdravotníkom v čase pandémie nám bude pripadať už len ako jemný odvar. Pretože teraz to už nie sú len tie povestné babky-demokratky mlátiace kritikov svojho idolu dáždnikmi po hlave, ale extrémistická luza schopná čohokoľvek. No a popri tom povie zopár zaklínadiel o zlých liberáloch, sociálnej politike, rodine a, samozrejme, niečo milé o cirkvi, ktorá mu bude tlieskať do vytrženia.

To, že chce kopírovať zákon o mimovládkach, aký prijali v Putinovom Rusku, aby zlikvidovali občiansku spoločnosť a občiansku (i politickú) opozíciu, je len ďalšia ukážka toho, že už nič nepredstiera. Že v proruských postojoch je autentický. Svoju náklonnosť k Rusku už nemaskuje. V minulosti ju aspoň kamufloval. V Bruseli chcel byť za toho dobrého, lebo mu (isteže štátu, ale veď vieme) tiekli peniaze. No teraz sa už veci majú inak.

Premiér svoje ťaženie proti mimovládkam nevymyslel teraz a nie vlastnou hlavou. Už ako premiér sa v tom inšpiroval Putinom, len nemal možnosť dotiahnuť to do finálnej (ruskej) podoby.

Po veľkom protikorupčnom pochode roku 2017 si chcel posvietiť na ich financovanie, lebo potom vraj „zistíme, že sa organizujú všelijaké stretnutia na uliciach a stoja za tým mimovládne organizácie zo zahraničia“. Hlas mladých ľudí nahlodávajúci jeho mocenské istoty mu bol nepríjemný. A v paranoidných predstavách hlasy znejú silnejšie.

Teraz ho znovu zaujíma pozadie mimovládok (hoci mu na to stačí pár minút klikania na internete) a chce si na ne posvietiť. Ale pozadie spriaznených firiem, ktoré vykrádali štát na predražených zákazkách, firiem, ktoré neplatili veriteľom, no presadili si reštrukturalizáciu, alebo konanie spriaznených oligarchov podozrivých z podvodov a zlodejstiev, či finančné pozadie človeka, v ktorého byte býval, ho nezaujímalo.

Robert Fico svoju stranu posunul k fašistom a extrému a svoje proruské postoje už nijako nezakrýva. Dnes je autentický ako nikdy predtým. Práve preto je aj nebezpečnejší než v minulosti. Smutné je, že návrat k moci mu už od volieb dláždi Matovič.