Podľa Roberta Fica najlepším receptom proti extrémizmu je úspešná vláda. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, problém je len v tom, aká je Ficova predstava o úspešnej vláde.
V minulom volebnom období vládla strana Smer sama a Robert Fico svoju vládu hodnotil ako úspešnú. Už rok pred voľbami bilancoval, chválil sa úspechmi a stovkou opatrení, ktoré Smer realizoval. Hneď potom sa fašisti a extrémisti dostali do parlamentu. Čosi tu teda nefunguje. Ficovu predstavu úspešnej vlády zrejme značná časť občanov nezdieľa, respektíve vyhodnocuje celkom inak.
To, čo premiér považuje za úspešnú vládu, zjavne nie je žiadny recept proti extrémizmu. Naopak, štýl vládnutia a agresívna rétorika Roberta Fica priamo nahrávali a naďalej nahrávajú extrémistickým silám.
Robert Fico raz horlí proti nebezpečenstvu fašizmu a extrémizmu, inokedy sám šíri nenávistnú a neznášanlivú rétoriku a jeho ministra kryje ktosi z Kotlebovcov. Práve Kotleby sú dnes najspoľahlivejším nepísaným spojencom koalície. Tá sa zjavne môže spoľahnúť, že v prípade nejakej kritickej situácie jeden, dvaja z nich zahlasujú podľa potreby Smeru.
Viac než o úprimnej snahe vysporiadať sa s extrémizmom to svedčí o snahe udržať si mocenskú pozíciu (a teda, samozrejme, voličskú základňu) za každú cenu. Namiesto alternatívy k extrémistom používa premiér ich prostriedky. Výsledkom je zvyšovanie agresivity a napätia v celej spoločnosti.
Béla Bugár považuje za dôležité, aby sa osobnosti politického a spoločenského života dokázali verejne ozvať. Škoda, že si predseda Mostu-Híd nevšimol, že viaceré osobnosti verejného života i tí, čo majú priestor verejne, hovoreným alebo písaným slovom sa ozvať, tak už dlhý čas robia.
Lenže nerobia to selektívne, ako by si to azda Bugár a spol. želali, ale upozorňujú na širšie súvislosti a tiež na spôsoby, ktoré v reťazci následkov extrémizmus posilňujú. Napríklad na podvod na voličoch, na nevyšetrenie závažných káuz, na zametanie dôvodných podozrení pod koberec, na odstavenie nepohodlného vyšetrovateľa, na rétoriku neznášanlivosti priamo z úst premiéra a podobne. To všetko vytvára negatívnu náladu v spoločnosti so všetkými dôsledkami.
Hovoriť o nebezpečenstve extrémizmu nemožno bez pomenúvania toho, čo extrémizmus podnecuje a čo v konečnom dôsledku posúva mladých ľudí k iracionálnej voľbe extrémistov.
Peter Schutz má pravdu, že „varovať pred „stranami s extrémistickými (…) názormi“ nemá nárok žiaden podpredseda, za ktorým trčí a vyčnieva predseda, čo sa k nim sám hlási“. Dodajme, že ani žiaden predseda ani podpredsedníčka koaličnej strany, za ktorými trčí a vyčnieva predseda vlády, čo šíri neznášanlivosť a stále býva u podvodníka.
(Aktuálne.sk 31. 1. 2017)