Gizela Fleischmannová bola členkou ilegálnej Pracovnej skupiny, ktorá zachraňovala Židov pred deportáciami do koncentračných táborov. Odmietla ujsť, odmietla sa aj ukrývať. Bola neodmysliteľnou súčasťou odporu proti nacistickému a ľudáckemu režimu. Prezidentka Zuzana Čaputová ju ocenila Radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Gizela Fleischmannová, rod. Fischerová sa narodila v roku 1982 v Bratislave. Jej rodičia vlastnili hotel a kóšer reštauráciu Krone na Kapucínskej ulici v Bratislave. Mala troch súrodencov. Jej starší brat Gustáv bol právnik. V roku 1939 ho v centre Bratislavy napadla skupinka mladých antisemitov a na následky zranení zomrel.
Vydala sa za obchodníka Jozefa Fleischmanna, s ktorým mala dve dcéry, Alicu a Judit. Pre zhoršujúcu sa situáciu im ešte pred vojnou zabezpečila vysťahovalecký certifikát do Palestíny, kam aj odišli. Gizela im takto zachránila život. Jej manžel zomrel v roku 1942.
Neúnavná pomoc prenasledovaným
Vstúpila do Slovenského utečeneckého výboru, ktorý pomáhal zachraňovať Židov vysťahovaním zo Slovenska. Pomáhala aj židovským utečencom z iných krajín, ktorí na úteku prechádzali cez Slovensko, prípadne hľadali spôsob, ako ujsť do Palestíny. Pôsobila vo viacerých medzinárodných organizáciách, ktoré poskytovali židovským komunitám sociálnu pomoc alebo pomáhali Židom ujsť pred nacizmom do Spojených štátov.
V reakcii na začiatok židovských transportov zo Slovenska v marci 1942 vznikla ilegálna Pracovná skupina, ktorá zachraňovala ľudí pred transportmi. V snahe zachrániť čo najviac ľudí riskovala aj stretnutie s príslušníkom SS Dieterom Wislicenym, nacistickým poradcom pre židovské otázky. Wisliceny sa od roku 1934 podieľal na vyhladzovaní židovského obyvateľstva v Nemecku, neskôr aj na Slovensku a v Maďarsku. Patril medzi hlavných organizátorov koncentračných táborov a holokaustu. Tento nesmierne riskantný pokus Gizele vyšiel, za peniaze potom Wisliceny transporty na jeseň 1942 aspoň na čas zastavil.
V máji 1943 vznikol plán záchrany európskych Židov spôsobom uplácania príslušných nemeckých dôstojníkov. Gizela Fleischmannová komunikovala so židovskými organizáciami po celom svete, zabezpečovala peniaze, no na rozdiel od jej vyššie uvedeného individuálneho pokusu tento celoplošný plán napokon nevyšiel.
Zatknutie a transport
Fleischmannová svojimi aktivitami vzbudzovala čoraz väčšiu pozornosť a nevôľu režimu. Od jesene 1943 bola viackrát zatknutá a vypočúvaná. V januári 1944 ju deportovali do pracovného tábora v Novákoch a odtiaľ do väzenia v Ilave. Po prepustení pomáhala maďarským Židom na úteku z Maďarska, keď aj odtiaľ začali deportácie do koncentračných táborov.
Aj potom, keď sa situácia ešte viac zhoršila, odmietla ujsť a odmietla sa aj ukrývať. Pokračovala v aktivitách tak ako predtým.
V októbri 1944 ju zatklo Gestapo a deportovali ju do tábora v Seredi. Veliteľ tábora jej ponúkol, že ju postí na slobodu, ak prezradí úkryty bratislavských Židov. Keď to odmietla, transportovali ju do Osvienčimu. Veliteľ tábora k jej menu dopísal písmená RU, Rückkehr unerwünscht, čo znamenalo Návrat nežiadúci.
Po príchode vlaku do Osvienčimu ju odviedli dvaja príslušníci SS. Gizela Fleischmannová zomrela v Osvienčime v roku 1944.
Historička Katarína Hradská o nej napísala: „V dejinách holokaustu európskych Židov sa jej úsilie zmariť vraždenie v plynových komorách chápe ako hrdinský čin, ktorý nemá obdobu.“
O živote Gizely Fleischmannovej vznikli dokumentárne filmy Rabínka (2012) a Gisi (2014). Historička Katarína Hradská je autorkou zborníka korešpondencie Gizely Fleischmannovej (Holokaust na Slovensku. Zv. 3. Listy Gisely Fleischmannovej) a tiež knihy Gizi Fleischmannová: Návrat nežiadúci.
V roku 2015 bol pred domom na Klariskej ul. č. 7 v Bratislave, kde kedysi bývala, vsadený do chodníka pamätný kameň venovaný Gizele Fleischmannovej.