Pred časom som na inom mieste napísal, že Juraj Šeliga stále patrí medzi slušnejšiu časť politickej reprezentácie a stále má potenciál zdvihnúť padnutú vlajku politickej kultúry a písaných i nepísaných demokratických pravidiel. Dnes však už treba dodať, že tento potenciál sa stráca v jeho ochote tolerovať netolerovateľné a vymýšľať alibistické bláboly.
Šeliga nás opakovane presviedčal, že vládnutie s pomocou extrémistov by bolo pre neho červenou čiarou. Dnes, keď je spolupráca koalície s fašistami, extrémistami a kriminálnikmi priam na dennom poriadku, Šeliga sa díva s prepáčením ako teľa na vráta a tú svoju povestnú červenú čiaru už ani nehľadá.
Šeligove prázdne reči
Boli to asi len jeho pekné rečnícke cvičenia na utíšenie nespokojných. To je asi tak všetko k jeho červenej čiare, ktorú Šeliga posúval a posúval, až sa mu niekam načisto stratila.
Žiaľ, musím priznať, že poslancovi Šeligovi som v tom čase uveril, že to s tou červenou čiarou myslí vážne. Teraz, nech už povie čokoľvek, už mu nebude možné veriť vôbec nič. Iba že by si priznal túto svoju zbabelosť ako chybu, ospravedlnil sa verejnosti, že to všetko doteraz toleroval a s týmto gestom by z toho koaličného spolku spolčeného s extrémom vystúpil.
Raz spolupracujú s fašistami a extrémistami Matovičovci, potom Kollárova Rodina. Potom Kollár hovorí o extréme ako o tvrdých kresťanoch. Potom Matovič chváli extrémistu a človeka obvineného z prečinu nebezpečného vyhrážania, že v srdci je to dobrý človek. A tak ďalej a tak ďalej a zas a znova. A Šeliga nič.
Koalícia s fašistami, extrémistami a kriminálnikmi
Doposiaľ žiadna vláda nekolaborovala s fašistami a extrémistami, až táto Hegerova. Žiadna koalícia neotvorila dvere fašistom a extrému tak ako Hegerova. Žiadna vládna strana si nedovolila priamo spolupracovať s fašistami a extrémistami, až Matovič a jeho OĽaNO a Kollárova Rodina.
Opakujú nám, že s fašistami nemajú žiadne dohody. To je však pľuvanec do tváre všetkým slušným ľuďom, ktorí vnímajú, vidia a počujú. Pretože, samozrejme, žiadne podpísané dohody byť nemôžu. Spolupráca (žiadalo by sa povedať politické dohody a kšefty) je však natoľko očividná, že ju môže nevidieť len ten, kto to vidieť nechce a zatvára pred všetkou tou bezočivosťou a hanebnosťou obe oči. Všakže pán Šeliga, všakže pani Remišová.
Kollár si robí, čo chce a Matovič sa opakovane predvádza ako podlý a zlý človek (viď najnovší podlý a manipulatívny útok na prezidentku Zuzanu Čaputovú). Predseda parlamentu v kooperácii s opozíciou vytvára priestor pre vyslovenie nedôvery členovi vlády. Spolu s opozíciou podlo útočí na ministra zdravotníctva. Treba pokračovať?
A pritom všetkom už Šeliga o červenej čiare radšej ani nehovorí. Zahrabal ju hlboko pod zem. Namiesto toho, aby sa vzoprel a povedal, že tejto svoloči, ktorá vďaka Matovičovi, Kollárovi a nemo sa prizerajúcemu Hegerovi bezostyšne pošliapala étos slušnejšieho Slovenska, už komparz ďalej robiť nemožno.