Hovorca Vatikánu odstúpil z funkcie

Po dvadsiatich dvoch rokoch Joaquin Navarro-Valls odchádza


„Dobre viem, že som dostal omnoho viac, než som dokázal dať, ba viac než som si teraz vôbec schopný uvedomiť.“ Týmito slovami opustil úrad vatikánskeho hovorcu Španiel Navarro-Valls, laik a člen katolíckej organizácie Opus Dei. Už minulý rok po voľbe nového pápeža požiadal o uvolnenie z funkcie, no Benedikt XVI. ho prehovoril, aby zostal. Navarro-Valls sa vyjadril, že „po mnohých, azda až príliš mnohých rokoch vo Vatikáne by mi zmena urobila dobre“. Na túto zmenu si však musel ešte rok počkať. Na otázku talianskeho denníka La Stampa, či jeho demisia znamená, že má spory s Benediktom XVI., odpovedal, že „absolútne nie“. A dodal, že vždy tvrdil, že „Joseph Ratzinger je jedným z najskvelejších a najväčších intelektuálov našich čias , nielen nevšedným človekom cirkvi“. Funkciu po ňom teraz prevzal generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu i Vatikánskej televízie, šesťdesiatdvaročný jezuita Federico Lombardi. Popri svojej novej funkcii však Lombardi naďalej zostáva generálnym riaditeľom rozhlasu i televízie.

Z lekára vatikánsky reformátor

Navarro-Valls ukončil roku 1961 v Granade štúdiá medicíny so špecializáciou internistu (fámy o jeho toreadorskej mladosti nedávno poprel), potom v Barcelone získal doktorát z psychiatrie a neskôr sa stal aj novinárom. Počas štúdia medicíny bol aj členom študentského divadelného súboru a hral napríklad Hamleta i Rómea. Roku 1960 sa zoznámil so zakladateľom katolíckej organizácie Opus Dei, do ktorej potom aj vstúpil. Roku 1977 prišiel do Ríma, kde pokračoval v štúdiu psychiatrie a zároveň pôsobil v Opus Dei po boku jeho zakladateľa Jose-Maria Escrivu. Roku 1977 sa stal dopisovateľom madridského konzervatívneho denníka ABC a bol akreditovaný vo Vatikáne. Sporadicky navštívil aj Filipíny, Japonsko a niektoré africké krajiny.

V začiatočnom období poľskej Solidarity navštívil Gdansk i Varšavu. Pôvodne zamýšľal vrátiť sa z Ríma späť do Španielska a pokračovať v lekárskej praxi. Roku 1984 ho však Ján Pavol II. požiadal, aby navrhol reformu vatikánskej mediálnej komunikácie. Keď Navarro-Valls pri jednej príležitosti pápežovi povedal, že by bolo dobré, keby hovorcom Vatikánu bol konečne laik, ani len netušil, že o krátky čas sa ním stane práve on. 4. decembra 1984 ho pápež vymenoval za hovorcu. Stal sa však aj poradcom a akýmsi nepísaným veľvyslancom pápeža. Dnes odchádza z Vatikánu ako jedna z najvýraznejších a najvplyvnejších osobností z tesnej blízkosti Jána Pavla II. Ako sa vyjadril, ďalej by sa chcel venovať vedeckej činnosti. Prvý laický a mimotaliansky hovorca pripustil, že pravdepodobne zostane v Taliansku, no svoje plány presnejšie nekonkretizoval.

Priniesol zmenu

Joaquin Navarro-Valls porušil nepísaný zákon, podľa ktorého sa donedávna nesmelo verejne hovoriť o chorobe hlavy cirkvi. A to i napriek tomu, že v tejto veci narazil na nevôľu mnohých členov kúrie. Práve on oznámil svetu, že Ján Pavol II. trpí Parkinsonovou chorobou. A práve on pravidelne informoval novinárov o zdravotnom stave Jána Pavla II. v posledných týždňoch jeho života. Keď sa ho na briefingu 1. apríla 2004 jeden novinár opýtal, ako prežíva pohľad na umierajúceho pápeža, už nedokázal udržať svoje emócie a rozplakal sa. Na konci briefingu rýchlo odstúpil od mikrofónu a bočnými dverami odišiel do svojho úradu. Na druhý deň oznámil svetu, že pápež „vie, že umiera, a povedal svoje zbohom.“ Napokon mu zo samej funkcie pripadla úloha oznámiť svetu pápežovu smrť.

V čase, keď Navarro-Valls nastupoval do funkcie hovorcu, novinári mohli čerpať informácie z diania vo Vatikáne jedine z vatikánskych novín L´Osservatore Romano. Jeho príchod znamenal prevratné zmeny v mediálnej politike Vatikánu, ktoré však treba pripísať aj iniciatíve Jána Pavla II. Práve tento pápež bol prvým, ktorý sa stretol s novinármi na tlačovej konfrencii a ako prvý pápež poskytoval novinárom rozhovory aj priamo na palube lietadla počas letu. Vďaka vatikánskemu hovorcovi bolo každoročne vo Vatikáne asi sedemdesiat tlačových konferencií. Navarro-Valls zaviedol aj vatikánsku webovú stránku a prostredníctvom internetu sprístupnil veľkú časť vatikánskych dokumentov a pričinil sa aj o vydanie pápežových modlitieb na CD. Vatikánske dokumenty dostával neraz s dvadsaťštyrihodinovým predstihom. V tlačovom stredisku, ktoré vďaka nemu prešlo výraznou reformou, denne vybavili asi dvesto telefonátov, z toho asi dve tretiny z krajín mimo Talianska.

Silná osobnosť

V Taliansku hovorcovia všeobecne nemajú inštitucionálnu úlohu, svoju prácu vykonávajú skôr v úzadí. Oproti anglosaským zvykom tu o udalostiach hovoria priamo predstavitelia inštitúcií. Aj preto v uplynulých rokoch ľudia v tejto krajine poznali iba dvoch hovorcov: Berlusconiho hovorcu Bonaiutiho, ktorý bol akoby premiérovým tieňom a rozhodoval o tom, kto akú otázku môže položiť na tlačovke s ministerským predsedom, a pápežovho hovorcu Navarro-Vallsa. Kým Berlusconiho hovorca iba upresňoval a uhladzoval novinárom premiérove výroky, respektíve vysvetľoval, čo ako jeho šéf myslel, Navarro-Valls hovoril s novinármi miesto samotného pápeža. Raz sa však poriadne sekol. Bolo to v súvislosti s pápežovou návštevou Guatemaly. Navarro-Valls informoval o stretnutí Jána Pavla II. s Rigobertou Menchúovou, nositeľkou Nobelovej ceny mieru. Avšak keď si dopisovatelia vyžiadali fotografie od pápežovho fotografa, vysvitlo, že pápežov hovorca nevenoval patričnú pozornosť programu návštevy, pretože pápež sa s Menchúovou vôbec nestretol.

Potom, ako roku 1991 Ján Pavol II. odsúdil prvý vojenský útok na Irak, Navarro-Valls sa vyjadril, že „ten, kto rozhodol, že sa vyčerpali mierové riešenia podľa medzinárodného práva, berie na seba veľkú zodpovednosť pred Bohom, pred svojím svedomím i pred dejinami“.

V Navarro-Vallsovi odchádza z Vatikánu kľúčová postava doterajšej mediálnej politiky. A že bol silnou a významnou postavou dosvedčuje aj skutočnosť, že počas pápežovej návštevy na Kube sa s Fidelom Castrom nerozprával pred kamerami pápež, ale jeho hovorca.

Keď talianska verejnoprávna televízia v priamom prenose vysielala pápežovu omšu z Bratislavy, počas obradu prijímania Navarro-Valls v televíznom štúdiu odpovedal na otázky novinárov, prečo pápež aj v takom zlom zdravotnom stave cestuje po svete. Hovorca sa vyjadril, že je zrejmé, že pápež je slabý, že sotva dokáže prečítať napísaný text a sotva sa dokáže hýbať. Avšak kto pozná pápeža, vie, že on svoju chorobu, slabosť a fyzické limity prežíva ako by to bola najsamozrejmejšia vec na svete, ako niečo, čo prirodzene patrí k starobe. Napokon vatikánsky hovorca pripomenul, že pápež „svoje poslanie prežíva ako obrovskú zodpovednosť a nechce, aby mu v tom jeho zdravotný stav staval prekážky“.

Deviateho júna minulého roku si z rúk talianskeho prezidenta Carla Azigia Ciampiho v jeho sídle prevzal Novinársku cenu Saint-Vincent. Prezident svoj príhovor pri udeľovaní cien končil slovami: „Dajte si pozor na chrbticu. Buďte vždy rovní.“ Prezident pripomenul aj postavu Jána Pavla II.: „Nikdy nezabudneme na vďačnosť za jeho prácu pre mier, šírenie dôstojnosti každej ľudskej bytosti, za jeho hrdinské svedectvo prevahy ducha nad silami tela.“ A dodal, že tento pápež dal celému svetu „vynikajúci príklad modernej komunikácie, v dialógu s mladými prekonal rozdiely medzi generáciami, zvykmi, etnikami a náboženstvami“.

Spor o generála Gotovinu

V júli minulého roku sa švajčiarska sudkyňa, členka haagskeho tribunálu Carla del Ponte vyjadrila, že hľadaný chorvátsky generál Ante Gotovina sa ukrýva v jednom chorvátskom františkánskom kláštore. Podľa Carly del Ponte mala plukovníkovi pomáhať ukrývať sa vatikánska hierarchia. Vatikánsky minister zahraničných vecí Giovanni Lajolo ju vyzval, aby svoje tvrdenia objasnila, aby tak Vatikán mohol nadviazať kontakt s tými, ktorí mali byť v danej veci zainteresovaní. Carla del Ponte však nepredložila nijaký dôkaz, ani nijak ináč neobjasnila svoje tvrdenia. Napriek tomu ich v septembri toho istého roku zopakovala v rozhovore pre jeden britský denník. Navarro-Valls teraz už okamžite vydal vyhlásenie a požiadal sudkyňu, aby konečne objasnila, kde vlastne má byť Gotovina ukrývaný. Vtedy už zareagovala aj chorvátska Konferencia biskupov, ktorá odmietla tvrdenia o ukrývaní hľadaného plukovníka a členku medzinárodného súdneho tribunálu nazvala „frustrovanou“. Po istom čase aj samotná chorvátska polícia potvrdila, že výroky o ukrývaní sa Gotovinu v niektorom z chorvátskych kláštorov, sa ukázali ako nepravdivé, pričom zdôraznila, že chorvátska cirkev s políciou úzko spolupracovala. Gotovinu napokon chytili v decembri minulého roku na Kanárskych ostrovoch.

Naplnené roky

Marcin Przeciszewski, šéf poľskej Katolíckej informačnej agentúry o odchádzajúcom vatikánskom hovorcovi vraví, že to bol človek nesmierne bezprostredný, „s nezvyčajnou kultúrnosťou a erudovanosťou“. Navarro-Valls vždy vedel, „čo treba povedať v danom okamihu“. Skutočnosť, že médiá na celom svete informovali o zhoršujúcom sa zdravotnom stave pápeža s veľkou úctou, bola podľa Przeciszewského nielen prejavom úcty novinárov k samotnému pápežovi, ale aj výsledkom toho, akým spôsobom hovoril na túto tému s novinármi Navarro-Valls. Vždy informoval s úctou, konkrétne a bez okolkov, ale zároveň tak, aby to nebol zdroj mediálnych senzácií. Keď Ján Pavol II. zomieral, kamery ukázali svetu aj neskrývané slzy jeho hovorcu. Dnes Navarro-Valls hovorí: „Verím, že po mojej smrti Pán vezme do úvahy moju prácu. Opýta sa ma, čo som urobil počas tých rokov strávených po boku Jána Pavla II.“

(DF 30/2006, s. 18)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs