Výtvarný umelec Július Koller bol významným reprezentantom silnej generácie slovenského konceptuálneho umenia. Prezidentka Zuzana Čaputová ho v januári tohto roka ocenila Pribinovým krížom I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska v oblasti výtvarného umenia.
Július Koller sa narodil sa v roku 1939 v Piešťanoch. V roku 1940 sa s rodičmi presťahoval do Bratislavy. Po vojne navštevoval súkromné kurzy kreslenia u akademického maliara Michala Tillnera.
V roku 1958 absolvoval ročnú prípravku pre Vysokú školu výtvarných umení. Jedným z jeho pedagógov bol akademický maliar Rudof Fila. V rokoch 1959 – 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Želibského.
V začiatočnom štádiu tvorby sa venoval témam mesta a industrializácie. V publikácii Július Koller: Vedecko-fantastická retrospektíva (2010) sa o tomto štádiu jeho tvorby píše: „Typické prvky industriálnej krajiny sa sem-tam premieňali na bizarné snové konštrukcie. A presne týmto smerom sa uberali civilistické záujmy Júliusa Kollera.“
Antihappening
Zakrátko však v jeho maľbe začalo prevažovať písmo a štylizované tvary písma, resp. názvov. Boli to pojmové obrazy, v ktorých prepájal význam slova s realitou predmetu. Obraz More (1964) je prvým takýmto obrazom. Je dokonca považovaný za vôbec prvé konceptuálne dielo na svete. Koller tak predbehol celý západný umelecký svet, ktorý sa tomuto druhu umenia začal venovať až o pár rokov neskôr. V istom zmysle možno povedať, že to bol vstup do umeleckej popkultúry.
Samostatnú skupinu tvoria jeho figuratívne diela, ktoré sú charakteristické grotesknosťou a karikatúrou. K figuratívnej tvorbe z rokov 1962 – 1964 sa však už nikdy nevrátil.
V reakcii na udalosti v rokoch 1968 a 1969 Koller použil termín Antihappening. Bol to koncept i manifest zároveň. „Anti-„ sa stalo jeho autentickým výpovedným prvkom. Obrazovou sériou Anti-obrazov reflektoval Pražskú jar 1968 a okupáciu Československa. Antihappenning sa stal jeho základným umeleckým konceptom.
Symbolom ?, teda znakom otáznika vyjadroval pochybnosti. Tento znak sa v roku 1969 stal hlavným symbolom, akýmsi emblémom Kollerovej tvorby. V tej dobe takto vyjadroval svoj kritický postoj k okupácii a normalizácii. Neskôr sa znak otáznika stal symbolickým vyjadrením rôznych pochybností o svete, spoločnosti atď.
Ďalším špecifikom Kollerovej tvorby je aj koncept kultúry odpadu. Nebolo to samoúčelné, snažil sa svojim vlastným spôsobom priniesť výpoveď o vážnych civilizačných a spoločenských otázkach či problémoch.
Od začiatku sedemdesiatych rokov svoje činnosti označoval ako Univerzálno-kultúrne futurologické operácie, v skratke UFO. Organizoval aj výtvarné pobyty a výstavy neprofesionálnych výtvarníkov, pre ktorých bol lektorom i mentorom.
Od oficiálneho umenia sa dištancoval, radšej hľadal nové trendy či spôsoby výtvarného vyjadrenia. V období normalizácie mohol vystavovať len výnimočne, a aj vtedy nesmel vystaviť to, čo by sám chcel. Mnohé diela mal zakázané vystavovať. Nemohol byť ani členom Slovenského zväzu výtvarných
Svetoznámy umelec
Július Koler zomrel v roku 2007 v Bratislave. V roku 2010 sa v Slovenskej národnej galérii uskutočnila prvá veľká reflexia či presnejšie retrospektíva Kollerovej tvory s názvom Vedecko-fantastická retrospektíva.
Najväčšia a najkomplexnejšia výstava Kollerovej tvorby sa uskutočnila v rokoch 2016 – 2017 v Múzeu moderného umenia (MUMOK) o Viedni. Výstava mala príznačný názov Július Koller One Man Anti Show. V roku 2017 mohli túto impozantnú výstavu vidieť aj návštevníci Múzea moderného umenia (MUSEION) v Bolzane.
Koller patrí v západnom svete k najznámejším a najvystavovanejším slovenským umelcom. Jeho tvorba je dlhodobo predmetom nielen zberateľského záujmu, ale aj bádateľského. Jeho diela sú dnes súčasťou verejných zbierok mnohých významných inštitúcií.
Jeho diela sú dnes v zbierkach svetových galérií, napríklad v Centre Georges Pompidou, Musée National d’Art Moderne v Paríži, v Tate Gallery v Londýne, MoMA v New Yorku atď. A samozrejme v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.