Ako dieťa mala vo svojej izbe na stene mapu Afriky a na nej vyznačenú Saharu. Neskôr ju očarilo Maroko s pohorím Atlas, jedinečnou púšťou, nomádmi, keramickými dielňami a šafranovými farmami. V Maroku dokonca vlastní aj ťavu. Iveta Plšeková je lekárka, no má aj vlastnú cestovnú agentúru, ktorá organizuje rôzne zážitkové cesty do Maroka.
Nedávno ste sa vrátili, ako inak, z Maroka. Bola to tentoraz klasická dovolenka?
Táto moja cesta bola s rodinou. Ukázala som im juh Maroka, kam rada chodievam, Saharu a tiež prímorské letovisko Agadir. No najviac sa im páčila Sahara.
Maroko je už neodmysliteľne späté s vašim životom. Boli ste tam už veľakrát, poznáte túto krajinu a máte aj cestovnú agentúru, ktorá ponúka zážitkové cesty a programy v Maroku. Prečo práve Maroko?
Súvisí to s mojim detstvom. Rodičia mi rozprávali príbehy z histórie, rozprávali mi o rôznych krajinách. Známi cestovatelia Zigmund a Hanzelka boli ich obľúbení. Tak som si potom začala listovať v rôznych cestopisoch. Mala som ešte len päť rokov, keď som môjmu otcovi povedala, že by som chcela vidieť Saharu. Aj neskôr, keď moji rovesníci a spolužiaci mali vo svojich izbách plagáty filmových alebo hudobných hviezd, ja som mala nad posteľou veľkú mapu Afriky. Vyznačila som si na nej Saharu a do ktorých krajín siaha. Tak sa to celé začalo.
Neskôr som videla púšť v Tunisku, Egypte, Spojených arabských emirátoch, ale aj v Izraeli. Ale stále som mala akýsi zvláštny pocit, že hľadám niečo iné. Keď som potom navštívila Maroko, šla som na Saharu. Spoznala som sa tam s nomádmi a strávila som s nimi nejaký čas. Keď som takto zblízka videla ich spôsob života, vtedy som pochopila, že to je to, čo som túžila vidieť.
Čím je teda pre vás Maroko očarujúce?
Rada sa s tými ľuďmi rozprávam o ich tradíciách, rada sa učím pripravovať ich jedlá, spoznávam, ako žijú a pracujú. Veľmi zaujímavé bolo pre mňa navštíviť jedno výrobné družstvo žien, kde vyrábajú tradičné výrobky. Zaujímavé bolo spoznávať ich spôsob myslenia, ako sa dívajú na svet, kde vidia svoje miesto v živote a spoločnosti.
Zaujímavé je vidieť, ako muži ručne vyrábajú tradičnú keramiku, ako dávajú surový výrobok do pece a potom tie výroby dekorujú. Typické pre marocké výrobky je, že sú pestré, farebné.
No a Sahara, to je, samozrejme, obrovský zážitok. Ale musím hneď dodať, že Maroko je očarujúce nielen Saharou. Maroko je krajina s nádhernou architektúrou, očarujúcimi mestami, sú tam nádherné hory. Takisto pobrežie a čisté, nedotknuté pláže.
Ako sa dorozumievate s nomádmi? Vystačíte si s angličtinou? Nomádske kmene kedysi bojovali za samostatnosť Maroka. Takže nomádi síce ovládajú francúzštinu, ale vzhľadom na koloniálnu minulosť sa neradi rozprávajú po francúzsky. Oveľa radšej s vami hovoria po anglicky. Takže áno, s angličtinou sa tam človek dorozumie. Niektorí vedia aj nemecky.
Je pravda, že v Maroku máte aj svoje vlastné ťavy?
Áno, kúpila som si pred dvomi rokmi matku s mláďatkom. Medzičasom mláďa vyrástlo a tak som ho predala. Dúfam, že moja Rose, tak sa moja ťava volá, bude mať opäť mláďa. Je to fascinujúce zviera.
Pokiaľ viem, v Maroku ste boli aj v čase pandémie. Predpokladám, že ako lekárku vás zaujímal aj profesijný pohľad na život ľudí a ich postoje v súvislosti s pandémiou.
Áno, v Maroku som bola aj v čase pandémie a pretože som lekárka, zaujímalo ma, ako pristupujú k očkovaniu, aké majú opatrenia a podobne. Nomádi to majú jednoduchšie, pretože žijú mimo civilizácie a sú medzi nimi pomerne veľké vzdialenosti. Čo sa týka ostatných, najmä starší ľudia si naozaj uvedomovali vážnosť situácie. Dodržiavali potrebné odstupy, dali sa očkovať. No mladí ľudia už fungujú na sociálnych sieťach a aj tam už bol vidieť vplyv hoaxov.
Avšak tí, čo pracujú v turistickom ruchu, si uvedomovali, že čím skôr pandémia skončí, tým skôr budú turisti opäť chodiť do Maroka a ich práca sa obnoví. Preto sa dali očkovať.
Keď do Maroka príde niekto z Európy zvyknutý na svoju takú či onakú kuchyňu, nemá tam problém so stravou? A aké sú tradičné marocké jedlá?
V Maroku si môžete dať tak orientálne, ako aj európske jedlá, takže so stravovaním nie je žiadny problém. Môžete si dať hoci aj pizzu alebo špagety. Ale sú tam napríklad reštaurácie s chutným jedlami z rýb. Milujem ich ryby. A mám aj svoju obľúbenú reštauráciu, kam chodievam s mojimi kolegami z marockej agentúry. Chodia tam len Maročania, turisti takmer vôbec, ja som tam vždy jediná cudzinka.
Tradičné či klasické marocké jedlo je tadžín. Je to dusené mäso so zeleninou, zemiakmi, ryžou alebo kuskusom. Pripravuje sa vo veľkej keramickej nádobe, ktorá je plytká a široká a má vysoké veko. Veko zachytáva paru a vracia ju skondenzovanú do hrnca. Takže je to spôsob varenia, pri ktorom sa používa len minimálne množstvo vody. Je to praktické najmä v prostredí, kde sú zásoby vody obmedzené. Tadžín je veľmi chutný a ľahko stráviteľný pokrm. Každý, kto ho ochutná, si ho zamiluje.
A pre nás vegetariánov?
V Maroku majú napríklad vynikajúcu polievku hariru, ktorá sa pripravuje z paradajok, cíceru a šošovice, prípadne fazule. Je to veľmi hutná a sýta polievka. A spomínaný tadžín sa pripravuje aj bez mäsa. Ale sú aj iné chutné bezmäsité jedlá, takže ako vegetarián by ste tam nemali žiadny problém sa najesť.
Keď už hovoríme o jedle, tak spomeňme aj čaj. Pretože Maroko patrí medzi krajiny, pre ktoré je čaj typický a jeho príprava je priam rituál. Aký čaj sa pije v Maroku?
Najčastejšie zelený čaj. Aj klasický nomádsky čaj je zelený čaj. Varí sa v malej špeciálnej kanvici na ohni. Viackrát sa potom prelieva. Pridáva sa cukor a mäta. Ale často sa pije aj čisto mätový čaj. Pije sa zásadne zo sklenených pohárov. Príprava čaju je tam hotový rituál.
Maroko je väčšinovo moslimská krajina. Aké je tam postavenie žien?
Juh a vidiek sú tradičné oblasti. Ženy tam zväčša chcú byť doma, pretože majú viac detí. Takže sa starajú o deti a zároveň sa starajú aj o svojich rodičov, ak tí sú už starší. Zaujímavé a poučné je, že členovia rodiny sa navzájom jeden o druhého vždy postarajú. Ak sa stane nejaké nešťastie a rodičia zomrú, deti nejdú do domova, ale ostatní príbuzní sa o nich postarajú. Sú tam síce detské domovy, ale v nich sú deti utečencov, ktorým rodičia ochoreli a zomreli. Sú to zväčša utečenecké deti z Mali.
Na severe a vo veľkých mestách ženy pracujú ako riaditeľky škôl, manažérky, učia na školách, od základných škôl až po vysoké školy.
Mimochodom ženy v Maroku nemusia chodiť zahalené. Môžu sa sami rozhodnúť, ako chcú. Samozrejme závisí to aj od výchovy, teda či sú rodičia prísnejší a konzervatívni alebo otvorenejší, modernejší alebo ak chceme liberálnejší.
Ak hovoríme o postavení žien v Maroku, treba povedať, že najmä na juhu a na vidieku má matka výsostné postavenie v rodine. Sledovali ste majstrovstvá sveta vo futbale? Pre Maroko bola účasť na majstrovstvách sveta veľkým úspechom. Na trávnik za futbalistami prišli ich mamy, nie priateľky. Keď sa marocká reprezentácia vrátila domov a kráľ ich prijal na slávnostnom obede, futbalisti prišli so svojimi matkami. A kráľ ich matkám povedal: Je to vaša výchova a vaša zásluha, že dosiahli takýto úspech.
Čo by ste odporučili niekomu, kto by nechcel v Maroku tradičnú dovolenku v letovisku, ale chcel by spoznať krajinu a jej zaujímavosti?
Ak máte sprievodcu, tak určite prechod cez nádherné pohorie Atlas. Alebo sa pozrieť na niektorú šafranovú farmu, pretože Maroko je tretí najväčší producent šafranu na svete. Zaujímavá je pevnosť Ait ben Haddou, ktorú mnohí určite poznajú z filmov ako Múmia, Gladiátor, Princ z Perzie alebo Hra o tróny. Oplatí sa navštíviť aj keramické dielne a vidieť, ako sa vyrába tradičná marocká keramika.
No a potom samozrejme Saharu. Vidieť obrovské pieskové duny, vidieť ťavy, stretnúť nomádov a vidieť ich tradičný spôsob života, ochutnať ich jedlá aj ich tradičný chlieb, ktorý sa pečie v horúcom piesku, to všetko je silný zážitok. Zážitok je vidieť na Sahare východ alebo západ slnka.
Jedinečným zážitkom je treking s ťavami. Aj to však treba mať vopred zorganizované a objednané. Takýto zážitok vyhľadávajú zväčša ľudia, ktorí potrebujú vypnúť od civilizácie a stresu. Je to špecifický spôsob psychohygieny.
Za tie roky, čo chodievate do Maroka, máte množstvo zážitkov. Ktoré boli zvlášť výnimočné? Teda okrem jedinečných zážitkov na Sahare.
Takých zážitkov je veľmi veľa. Od stretnutí so zaujímavými ľuďmi, cez zážitky s ťavami až po ošetrovanie jedného nomáda so zlomenou rukou. Zážitok bol, keď som prvý raz ochutnala ťavie mlieko. Alebo keď sme zapadli autom v pieskových dunách. Maroko je očarujúce a pre mňa je tam každý okamih, každé stretnutie, každé miesto skutočným zážitkom.