Ani bez aktuálneho slovenského kontextu by výrok riaditeľa SND, že „politici nanešťastie ešte dýchajú“, nemohol zostať bez zodpovedajúcej reakcie ministerky. O to viac v dnešnom kontexte.
Ak by ministerka kultúry ponechala Drličku vo funkcii, bol by to prejav hrubej neúcty voči obetiam teroristického útoku. Tiež odkaz, že dobrý manažér štátnej inštitúcie (či bol naozaj dobrý, nie je autor tohto textu kompetentný hodnotiť) môže čokoľvek, v lepšom prípade sa stačí ospravedlniť. To by bolo nedôstojné a nezodpovedné.
Argumenty tých, čo sa Drličku zastávajú, že bol dobrý manažér a že v situácii, keď si ani politici nedávajú servítku pred ústa, sa on aspoň ospravedlnil, neobstoja.
Bolo to za hranicou
Milanová správne naznačila, že jedna vec je kvalita výkonu funkcie, iná vec je správanie verejného funkcionára zodpovedného za svoje výroky. Drlička sa ako verejný funkcionár „vyjadril za hranicou slušného správania a kultúrnosti“. Hovoríme o riaditeľovi Slovenského národného divadla. Ešte raz, aby to bolo jasné: o riaditeľovi SND. Bodka.
Už dlhodobo mnohí vrátane autora tohto textu upozorňujú na nebezpečenstvo agresívnej rétoriky, útokov a šírenia nenávisti priamo z úst politikov. Opozičných aj koaličných (pozdravujeme, pán Matovič). Každý jeden takýto výrok stupňuje agresívnu atmosféru a rozširuje priestor pre ďalšie nenávistné výroky. A predpoklad priamej akcie nejakých vyšinutých jedincov, ktorí získajú pocit legitimizovania a oprávnenosti svojich chorých názorov.
Treba donekonečna pripomínať, aké vážne a tragické dôsledky má šírenie nenávisti už aj u nás na Slovensku?
Dvojaký meter
„Ako ministerka kultúry som vždy odsudzovala akúkoľvek nenávistnú komunikáciu. Verím, že práve rešpektujúcou komunikáciou vieme spoločnosť kultivovať a vzájomne scitlivovať. Som sklamaná z toho, že ako reprezentant SND, a v tej chvíli aj ako reprezentant našej krajiny v zahraničí, Matej Drlička zlyhal,“ uviedla ministerka Milanová.
V kontexte výborne. No je tu aj jeden problém.
Nevšimli sme si totiž, že by Milanová „vždy“ odsudzovala nenávistnú komunikáciu napríklad v prípade Igora Matoviča, či už z jeho pozície premiéra, alebo neskôr z pozície ministra financií. Je možné, že súkromne a potichu Matovičove útoky a nenávistnú komunikáciu skutočne odsudzovala, a chceli by sme veriť, že áno, ale to je v danom kontexte druhoradé.
Podstatné je, že sme nezaznamenali žiadny jej významnejší verejný protest, zdvihnutý prst, žiadny apel. Nič, čím by Milanová verejne, jasne a nahlas dala najavo, že odsudzuje nenávistnú komunikáciu šéfa OĽaNO. Nie je známe, že by aj v kontexte jeho vyjadrení jasne a nahlas trvala na slušnosti a rešpektujúcej komunikácii.
Isteže, Drlička bol jej podriadený a bolo v jej kompetencii konať. Matovič jej podriadený nie je a ona za svoju funkciu vďačí práve jemu. Lenže toto všetko je irelevantné v zrkadle, ktoré nastavila sama ministerka. V zrkadle hodnotového postoja za každých okolností, teda „vždy“. Z tohto hodnotového hľadiska má Milanová dvojaký meter.