Máme národné výstupy na Kriváň, ktorých korene siahajú ku dňu, keď štúrovci barbarsky zničili pamätnú tabuľu na Kriváni pripomínajúcu výstup saského kráľa Fridricha Augusta II. Máme aj národného hrdinu. Teda vlastne fabuláciu, mýtus, ktorý má s historickou realitou pramálo spoločné, ale znie pekne a ľúbivo ako všetky mýty, ktorými si kompenzujeme nevzdelanosť a spletité korene, liečime komplexy a posilňujeme naštrbené sebavedomie.
Máme aj slovenský, rozumej národný betlehem, čo je tiež hlúposť, lebo betlehemy pochádzajú zo stredovekého Talianska a okrem toho všetky tie zobrazené miesta a pamiatky sú späté s Keltmi a Rimanmi, Nemcami a Habánmi, no a samozrejme s Uhorskom. No pretože slovenská kultúra sa vraj nemá miešať s inými, možno budeme mať aj na národné Vianoce s národným (slovenským) Ježiškom. A k tomu národné menu.
Tí, čo dnes rozprávajú o slovenskej kultúre a slovenskom všetkom, nevedia nič o riadení štátu ani o skutočnej kultúre. Prepisujú históriu, ako sa im to hodí, lebo ju nepoznajú a nemajú k nej úctu. Svet vnímajú optikou nevkusného nacionalizmu, no užívajú si všetky vymoženosti západnej civilizácie. Sú prázdni, nemajú čo ponúknuť. Uverili svojmu úspechu. Uverili, že na to majú.
Nevedia sa vyjadrovať, nevedia napísať zrozumiteľnú vetu. Neovládajú štylistiku ani pravopis. Opakujú frázy o národe, no z teórií o vzniku a vývoji moderných národov nevedia zhola nič.
Nečítali Tatarku, nikdy nepočuli o Jankovi Silanovi, nevedia nič o Hane Ponickej, netušia, kto je Mila Haugová. Z umenia poznajú možno tak Benku, no spýtajte sa ich na Mikuláša Galandu. Poznajú hokejistu Slafkovského, no spýtajte sa ich na Ladislava Trojáka. Majú plné ústa Slovenska, no neboli v Ochtinskej aragonitovej jaskyni ani v Gombaseckej a nikdy si nevyšli na Turniansky hrad. Chránia Slovensko pred cudzími, no oni sami majú v zahraničí domy a majetky. Radi hovoria o slovenskom folklóre, no netušia, že sú v ňom aj stopy iných kultúr.
Kultúru redukujú na folklór, lebo ten je politicky neškodný, nehrozí odtiaľ žiadna kritika. Nepotrebujú sa stretávať a debatovať s inteligentnými a vzdelanými ľuďmi a neradi počúvajú špičkových vedcov, lebo pritom bolestne cítia svoju malosť, svoje komplexy a vedomostnú zaostalosť. Preto tak radi hovoria o alternatívnych médiách a o iných názoroch. Lebo tam sa cítia doma, tam vedia, že ich nikto nezneistí, nik nenaštrbí ich sebaistotu, tam môžu hrdo prežívať svoje ja, sebaisto a pevne tárať čokoľvek, veď sú medzi svojimi a tam platí, čím väčšia sprostosť, tým väčšia hrdosť na názor.
Majú svoje publikum, vzájomne si rozumejú. Myslia si, že im patrí Slovensko, lebo teraz sú tam, kde sú, hoci v skutočnosti sú hanbou civilizovaného sveta. Uverili, že môžu všetko. To je na tom všetkom najviac desivé a nebezpečné. Tak nech aspoň vidia, že to nemôžu bez odporu.