Prozaik rómskeho pôvodu a signatár Charty 77 Ľudovít Didi knižne debutoval ako 73-ročný románom Príbehy svätené vetrom (2004). Je to vôbec prvý autentický rómsky román v slovenskej literatúre.
Učiteľ, spisovateľ a účastník protikomunistického odboja Ľudovít Didi sa narodil 16. januára 1931 v Púchove ako nemanželské rómske dieťa. Vyrastal u starých rodičov a v detstve často zažíval aj prejavy diskriminácie. „Do školy som chodil s plnými vreckami hrachu, opekaných zemiakov,“ povedal v rozhovore pre Knižnú revue v roku 2005. “Toto ma hrialo a bol to môj chlieb. Mlieko som nepoznal, chleba bolo pomenej…“
Chcel sa stať učiteľom. Prijali ho na Učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou, no pretože rodina nemala peniaze na internát, do školy nenastúpil.
O nejaký čas sa na nákladnom aute odviezol do Bratislavy. Na hlavnej stanici si ho všimli žandári, keď si od ľudí pýtal jedlo. Keď im vysvetlil svoju situáciu a že si hľadá prácu, veliteľ žandárov mu umožnil dva týždne prespávať na žandárskej stanici.
Chudoba aj normalizačné represálie
Zoznámil sa s istým Bulharom, ktorému potom za stravu a bývanie doučoval dvoch synov. Popritom pomáhal v niekoľkých reštauráciách. Postupne si zarobil na maturitný kurz, ktorý organizovala medzinárodná organizácie YMCA. Po absolvovaní kurzu sa prihlásil na Vysokú školu politických a hospodárskych vied v Prahe. Pre jeho názory ho však po dvoch rokoch zo školy vylúčili. Napokon vyštudoval Pedagogickú školu v Nitre a následne aj Pedagogický inštitút, čo mu umožnilo učiť aj na strednej škole. Najprv ako učiteľ, potom ako vychovávateľ pôsobil vo Vrábľoch.
V období normalizácie prišiel o prácu. Kvôli postojom v období Pražskej jari a pre kritiku okupácie. Vo výpovedi sa uvádza: “V krízovom období v r. 1968/69 ste verejne zastávali besprávne protisocialistické a protisovietske názory na situáciu v našom štáte”.
Rok si márne hľadal zamestnanie. „Predali sme auto a všetko, čo sa dalo, lebo znova k nám zavítal hlad. Volali ma na ŠtB do Nitry, prezerali poštu, vo Vrábľoch ma sledoval tajný,” spomínal v uvedenom rozhovore na toto obdobie svojho života.
Napokon nastúpil do fabriky a pracoval ako robotník. Represálie a šikanovanie zažíval nielen on, ale aj jeho deti, ktoré mali problém dostať sa na štúdium. V roku 1980 spolu s manželkou Máriou podpísali Chartu 77, za čo obaja zažívali ďalšie perzekúcie. Tak ako ho nezlomili chudobné životné podmienky, nezlomili ho ani represálie komunistického režimu.
Prvý autor autentických rómskych románov
Po páde totalitného režimu bol rehabilitovaný. Vysoká škola ekonomická v Prahe mu na základe politickej rehabilitácie dokonca priznala titul Ing. Ústav pamäti národa v roku 2007 jemu i jeho manželke priznal status účastníkov protikomunistického odboja.
V roku 2001 na podnet svojej manželky začal písať. O tri roky mu už vyšiel autobiografický román s názvom Príbehy svätené vetrom (2004). Ľudovít Didi sa vo veku 73 rokov stal prvým autorom autenticky rómskeho románu v slovenskej literatúre. Potom napísal ešte tri romány.
Zomrel v roku 2013 vo Vrábľoch. Prezidentka Zuzana Čaputová ho v januári 2023 ocenila in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.