Ničenie prírodných ekosystémov vedie k zvýšenému výskytu živočíchov, ktoré sú šíriteľmi nákaz s rizikom podobných pandémií ako Covid-19. Vyplýva to z rozsiahlej vedeckej štúdie, ktorú uverejnil časopis Nature.
Podstatné informácie sumarizoval v denníku The Guardian popredný britský vedecký novinár David Carrington (študoval na Cambridgi, doktorát a postdoktorandský výskum absolvoval na Edinburgskej univerzite, dostal čestný doktorát od Bath Spa University).
Výskum vyhodnocoval takmer sedemtisíc spoločenstiev zvierat na šiestich kontinentoch. Výsledky dokazujú, že ničenie prírody a jej premena na poľnohospodársku pôdu alebo obytné zóny „často vedie k likvidácii väčšej zveri. V poškodenom prostredí sa darí menším, lepšie prispôsobivým živočíchom, ktoré sú nositeľmi väčšiny patogénov schopných nakaziť človeka.“
Výskum ukázal, že „populácia zvierat, ktoré sú nositeľmi tzv. zoonotických chorôb (ochorení prenášaných zo zvierat, pozn.), je dvakrát väčšia v lokalitách s ničivými zásahmi do prírody a že podiel živočíšnych druhov, ktoré sú nositeľmi takýchto patogénov, sa v porovnaní so zdravými ekosystémami zvýšil až o sedemdesiat percent“.
Ľudstvo je „čoraz viac postihované chorobami pochádzajúcimi od voľne žijúcich živočíchov“ (Zika, Sars a pod.). Od začiatku pandémie nového koronavírusu zaznievajú varovania, že nestačí riešiť len zdravotnú stránku a ekonomické dôsledky, ale je nutné riešiť aj problém ničenia prírody, ktoré vo svojich dôsledkoch vedie k takýmto vážnym ochoreniam.
Uvedená analýza je vôbec prvá, ktorá ukazuje, ako vedie ničenie prírody k takým zmenám v populácii zvierat, ktoré zvyšujú riziko prepuknutia pandemických ochorení.
Napríklad likvidácia lesov a ich premena na poľnohospodársku pôdu „zvyšuje pravdepodobnosť kontaktu človeka so zvieratami, ktoré prenášajú choroby“, konštatuje jeden zo spoluautorov výskumu a záverečnej štúdie David Redding z londýnskeho Inštitútu zoológie. Pripomína, že doposiaľ sa pri rozhodovaní o zásahoch do prírodných ekosystémov nezohľadňovali zdravotné dôsledky ani náklady na zdravotnú starostlivosť. V kontexte upozorňuje, že jedným z dôsledkov ničenia prírody sú aj vyššie náklady na liečbu ochorení a na samotné zdravotníctvo. Pritom z odbornej štúdie vyplýva, že „len dve percentá nákladov na riešenie krízy Covid-19 by postačili na prevenciu pred budúcimi pandémiami v najbližších desiatich rokoch“.
„Pandémia Covid-19 svetu ukázala, akú hrozbu pre ľudstvo predstavujú zoonotické choroby,“ napísali v spoločnom komentári v časopise Nature Richard Ostfeld z amerického Cary Institue of Ecosystem Studies a Felicia Keesing z Bard College v USA. Upozorňujú, že podľa najnovšej štúdie „najväčšie zoonotické hrozby vznikajú vtedy, keď sa prírodné oblasti zmenili na poľnohospodársku pôdu alebo obytné územia“.
Autori štúdie pripomínajú, že zmeny v spôsoboch a intenzite zásahov do prírody vedú k rozširovaniu rizikového rozhrania medzi človekom a tými voľne žijúcimi živočíchmi vrátane drobného vtáctva, ktoré sú rezervoármi zoonotických chorôb.
Britský vedecký novinár v závere svojho sumarizujúceho článku cituje spoluautorku uvedeného výskumu profesorku Kate Jonesovú z University College London, ktorá upozorňuje, že pri predpokladaných ďalších zásahoch do prírody, rozširovaní poľnohospodárskej pôdy a obytných území v najbližších desaťročiach je potrebné „posilňovať dohľad nad ochoreniami i samotnú zdravotnú starostlivosť, pretože v čoraz väčšej miere budeme prichádzať do kontaktu so zvieratami, ktoré by mohli byť nositeľmi škodlivých patogénov“.