„V deväťdesiatych rokoch nám sľúbili“, že sa NATO nebude rozširovať smerom na východ, tvrdí Putin. Lenže takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde.
NATO nič také nesľúbilo. Samotný Putin priznal, že takýto sľub písomne neexistuje. Rétorika o rozširovaní NATO ako o podvode voči Rusku je falošná a slúži len ako účelová zámienka na ruskú agresivitu voči Západu i Ukrajine.
V septembri 1990 USA, Sovietsky zväz, Francúzsko, Veľká Británia a dva nemecké štáty podpísali dohodu o zjednotení Nemecka a tom, že celé Nemecko bude súčasťou NATO. Zmluva je známa aj ako zmluva 2+4. Rokovalo sa výlučne o zjednotení Nemecka a o tom bola aj uvedená dohoda.
Minister zahraničných vecí vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky Hans-Dietrich Genscher síce spomenul svoju predstavu, že by sa NATO nemalo rozširovať smerom na východ, no znamenalo by to, že súčasťou aliancie by nemohlo byť ani územie bývalého Východného Nemecka. Navyše Genscher pre svoju predstavu nemal žiadnu podporu a k takejto úvahe sa už viac nevrátil.
Aktéri rokovaní sa dohodli, že sovietske jednotky budú odsunuté z územia bývalého Východného Nemecka najneskôr do roku 1994. Sovieti žiadali, kým nebude dokončený odsun sovietskych vojsk, aby sa na územie Východného Nemecka nerozširovala vojenská infraštruktúra NATO.
Americký minister zahraničných vecí James Baker v tomto kontexte prisľúbil, že NATO sa na východ (rozumej na východ Nemecka) rozširovať nebude. (Ne)Rozširovanie na východ bolo myslené jednoznačne takto, v kontexte zjednotenia Nemecka. Potvrdil to aj samotný James Baker, keď roku 1997 odmietol interpretácie, že by svoje vyjadrenie myslel v širšom kontexte než v kontexte zjednotenia Nemecka. Napokon aj uverejnený záznam rozhovoru Bakera s Gorbačovom z februára 1990 jednoznačne potvrdzuje, že šlo o vyjadrenie týkajúce sa výlučne zjednotenia Nemecka.
To, že otázka rozširovania či nerozširovania NATO smerom na východ nebola predmetom rokovaní, potvrdila aj vtedajšia poradkyňa amerického prezidenta Georga Busha pre Sovietsky zväz Condoleeza Riceová a roku 2014 to potvrdil aj bývalý americký veľvyslanec v Moskve Jack F. Matlock. Potvrdil to aj Michail Gorbačov, keď sa roku 2014 vyjadril, že o rozširovaní NATO „sa vôbec nediskutovalo“. Dodal, že sa diskutovalo o tom, „aby po zjednotení Nemecka neboli na území vtedajšej NDR rozmiestnené ďalšie ozbrojené sily aliancie“. Zároveň potvrdil, že aj vyjadrenie Jamesa Bakera bolo „v tejto súvislosti“.
Tvrdenia, že roku 1990 bol daný sľub, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ, teda nie sú pravdivé.
Logike údajného sľubu odporujú aj tri veci. Svojho času Boris Jeľcin uvažoval o možnosti, že by sa Rusko stalo členom NATO, čo by nedávalo logiku, keby existovala pozícia nerozširovať alianciu na východ. Roku 1997 sa Rusko snažilo dosiahnuť právo vetovať prípadné rozširovanie aliancie, čo sa však nepodarilo. Ani toto by nemalo zmysel, keby sľub nerozširovať alianciu na východ naozaj existoval. Napokon roku 2000 sa Putin spýtal amerického prezidenta Billa Clintona počas jeho návštevy v Moskve na jeho názor na možnosť vstupu Ruska do NATO. Ani toto by nedávalo logiku, keby uvedený sľub naozaj existoval.
Existuje však iná dohoda: z roku 1994, podľa ktorej Ukrajina odovzdá Rusku jadrové hlavice ešte z čias Sovietskeho zväzu a Rusko zaručí územnú celistvosť Ukrajiny. Ukrajina hlavice odovzdala, no Rusko dohodu porušilo a nie raz.