Vatikán oficiálne odmietol doktrínu objavov, ktorou európski dobyvatelia a kolonizátori legitimizovali svoje konanie v Afrike a Amerike. Doktrína je dodnes súčasťou niektorých majetkových zákonov.
Korene doktríny objavov siahajú do polovice 15. storočia, keď dve buly pápeža Mikuláša V. oprávňovali kolonizovať objavené územia a obrátiť pôvodných obyvateľov na kresťanstvo. Zároveň ospravedlňovali obchodovanie s otrokmi. O štyri desaťročia neskôr Kolumbus zakotvil v Amerike a priviedol do Európy zajatých domorodcov.
Nasledujúci pápež Alexander VI. vydal tri buly, ktorými označil Ameriku za „vec nikoho“ (res nullius) a rozdelil ju na španielsku a portugalskú časť. Kľúčovou bola bula s názvom Inter Caetera. O jej interpretácii sa však od začiatku viedli spory. Navyše panovníkov mimo Španielska a Portugalska k ničomu nezaväzovala. Španielsku sa preto ani nepodarilo presvedčiť európske mocnosti, aby ju rešpektovali.
Spútaný Kolumbus
Františkáni zo španielskeho kláštora La Rábida nadchnutí myšlienkami opáta Joachima da Fiore o novej ére dejín, inšpirovaní učením humanistov a presvedčení Krištofom Kolumbom sprevádzali talianskeho admirála podporovaného španielskou korunou ako misionári.
V nových podmienkach videli príležitosť oživiť ideály prvotnej cirkvi i samotného Františka z Assisi. Žili v chatrčiach, chudobne ako domorodí obyvatelia a jedli rovnakí pokrm ako oni.
Napokon to boli práve oni, ktorí kritizovali krutosti dobyvateľov a dožadovali sa aj zásahu španielskej koruny. Misionári Jeronimo de Mendieta a Toribio de Benavente napokon dosiahli, že Kolumbus bol roku 1496 v Španielsku obvinený zo zločinov.
Lenže už o dva roky neskôr Kolumbus poslal z ostrova Hispaniola (dnešné Haiti) do Španielska ďalších tristo otrokov. Keď na Hispaniolu prišli misionári Juan de Robles a Juan de Trasierra a videli všetky tie krutosti, Kolumba spútali a poslali loďou späť do Španielska. Juan de Trasierra v liste zaslanom do Španielska označil spôsob Kolumbovej vlády na novom území ako „vládu pripomínajúcu vládu faraóna“ a prosil, aby mu už nikdy nedovolili vrátiť sa späť. Kolumbus sa už do Ameriky nevrátil a odňali mu aj funkciu guvernéra.
Doktrína objavov
Obrat nastal aj v pápežskom postoji. Pápež Pavol III. vydal bulu Sublimis Deus, ktorá zakazovala zotročovanie pôvodného obyvateľstva, priznala im právo na slobodu a súkromné vlastníctvo, a to aj v prípade, že sa nestanú kresťanmi. Jej princípy boli prevzaté aj do španielskych zákonov. Dobyvatelia a kolonizátori však tieto zákazy zväčša nerešpektovali.
Kvôli mnohým nejasnostiam, rozdielnym interpretáciám a napokon aj nerešpektovaniu tej ktorej buly dochádzalo v priebehu storočí k množstvu súdnych sporov.
Situácia napokon vyústila v 19. storočí v Spojených štátoch do prijatia nového zákona, resp. tzv. Doktríny objavov. Tak sa z doktríny stal právny termín. Doktrína priznala právo domorodých obyvateľov zostať na pôvodných územiach, avšak bez vlastníckeho práva. To majú mať mocnosti, ktoré ich „objavili“. Prijatie zákona sa odvolávalo na buly z 15. storočia.
Vypočuť hlas obetí
Keď roku 1985 pápež Ján Pavol II. navštívil Peru, skupina domorodých obyvateľov z oblasti Ánd mu symbolicky vrátila bibliu. Ramiro Reynaga z kmeňa Quiché pápežovi povedal, že „odkedy Krištof Kolumbus vystúpil na breh, vnucovali nám kultúru, jazyk, náboženstvo… Biblia pre nás znamenala integrálnu súčasť koloniálneho systému utláčania; bola ideologickou zbraňou koloniálnej invázie.“
Teológ Leonardo Boff pred časom upozornil, že „si musíme osvojiť uhol pohľadu obetí. To je otázka spravodlivosti. Americkí Indiáni a Afroameričania neboli nikdy vypočutí. Európska kultúra a cirkvi viedli päť storočí monológ. Teraz je čas vypočuť druhú stranu.“
Pri príležitosti 500. výročia objavenia Ameriky kolumbijskí františkáni vydali deklaráciu, v ktorej pripomenuli, že „príchod španielskych či portugalských dobyvateľov znamenal vnútenie európskej kultúry pôvodným obyvateľom Ameriky a priniesol vyhladenie šesťdesiatich miliónov domorodých obyvateľov“. Boli to „dlhé a úmorné dejiny kolonizácie poznačené vykorisťovaním, drancovaním, politickou nadvládou a spoločensko-kultúrnou diskrimináciou“. Autori deklarácie zdôraznili potrebu „obnoviť projekt spoločnosti, ktorý rešpektuje etnické, teologické, duchovné a etické osobitosti“.
Požiadavku reflektovať minulosť a zrušiť objaviteľskú doktrínu zopakovali minulý rok aj pôvodní obyvatelia Kanady. Pápež František sa im za rolu cirkvi v niekdajších príkoriach ospravedlnil. Podobne učinil roku 2015 aj vo vzťahu k pôvodným obyvateľom Bolívie.
Postoje cirkvi ku kolonizačným dejinám a jej spoluúčasť v nich boli predmetom dlhodobej kritiky cirkvi.
Mimochodom aj to, že odmietnutie objaviteľskej doktríny prišlo krátko pred Veľkou nocou má svoju symbolickú rovinu. Solidarita s obeťami dejín je totiž jedným z kľúčových odkazov onoho veľkonočného príbehu.