Kariéra Ondreja Nepelu trvala neuveriteľných 15 rokov. Po celý čas ho trénovala legendárna trénerka Hilda Múdra. Pod jej vedením sa päťkrát stal majstrom Európy a trikrát majstrom sveta. Na Olympijských hrách v Sappore roku 1972 získal zlatú medailu.
Ondrej Nepela sa narodil v roku 1951 v Bratislave. Keď ako sedemročný v televízii videl európsky triumf Karola Divína práve v Bratislave, aj on chcel byť krasokorčuliar. Bolo to vôbec prvý raz, čo sa európske majstrovstvá vysielali v priamom prenose. A bolo to prvé krasokorčuliarske zlato pre Československo.
Mama ho priviedla na zimný štadión, začal trénovať, no inštruktori si ho nevšímali. Preto oslovila trénerku Hildu Múdru, ktorá bývala v tej istej bytovke ako Nepelovci. Rodáčka z Viedne (rod. Hildegarda Klimpelová) sa vydala na Slovensko, preto trénovala v Bratislave.
Bol to kľúčový moment, ktorý poznačil Nepelov celý športový život. Hilda Múdra sa ho ujala a napokon ho trénovala až do konca jeho závratnej kariéry. Stala sa mu takpovediac druhou mamou.
Drina a prvý úspech
Tréningy ráno od šiestej, potom nasledovala škola a po nej znovu tréning. Takto fungoval dlhé roky. “Na ľade si všetko musel vydrieť, lebo nebol až taký veľký talent. Napríklad voľné jazdy. Tie som ho musela naučiť od kroku do kroku. Nemal v sebe až také cítenie sluchu a rytmu, ale vždy skočil, ako mal natrénované,“ povedala pred časom legendárna trénerka. “Keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval.”
Na štadióne sledoval aj tréningy Karola Divína, ktorý bol jeho veľkým vzorom. Sledoval ho a napodobňoval.
Na majstrovstvách Československa debutoval už ako trinásťročný. A hneď skončil na druhom mieste za legendárnym Karolom Divínom, čo bol senzačný úspech. V tom istom roku sa už zúčastnil aj na olympiáde v Innsbrucku. Bolo to len šesť rokov potom, ako začal korčuľovať. “To som o nikom, ani medzi dievčatami, nikdy nepočul,” spomínal neskôr Karol Divín. V Sappore skončil Nepela na 22. mieste, čo bol v takom mladom veku obrovský úspech. Patrí medzi najmladších debutantov na medzinárodnej scéne v histórii krasokorčuľovania. Už vtedy o ňom Hilda Múdra vyhlasovala, že je to budúci majster sveta.
Vyhral všade, kam prišiel
Výsledkom odhodlania a tvrdej driny bol trikrát v rade titul majstra sveta (1971 – 1973) a päťkrát titul majstra Európy (1969 – 1973). Okrem toho na oboch majstrovstvách dokopy ešte päť ďalších pódiových umiestnení. Tituly majstra Československa už brali fanúšikovia ako samozrejmosť (1965 – 1969, 1971 – 1973, v roku 1970 sa nezúčastnil).
Vrcholom kariéry bolo nezabudnuteľné olympijské víťazstvo v Sappore v roku 1972. A to aj napriek tomu, že vo finálovej jazde spadol.
Po Sappore chcel ukončiť kariéru. Vyhral všetko, čo sa dalo, takže chcel odísť na vrchole. Sníval o ľadovej revue, kam po skončení kariéry odchádzali mnohí vynikajúci krasokorčuliari.
Predstavitelia režimu o tom vedeli. Lenže nasledujúci rok sa konali majstrovstvá sveta práve v Bratislave a pre režim bolo nemysliteľné, aby na nich Nepela neštartoval. Vyvíjali obrovský tlak na neho aj na trénerku, dokonca aj na rodičov. Jeho otec sa vynašiel a požadoval písomné záruky, že keď sa Ondrej na majstrovstvách sveta zúčastní, režim ho pustí na Západ.
Nepela to bral už len ako povinnosť. Nemal motiváciu, tréningy ho už veľmi nezaujímali, často na ne meškal, čo sa predtým nikdy nestalo. No vedel, že musí vyhrať, aby sa mu mohol splniť ďalší veľký sen. Azda aj preto mal veľký strach z pádu. Keď potom vo finále vyšiel na ľad, zajazdil životnú jazdu.
Stal sa majstrom sveta a teraz sa už mohol s kariérou i divákmi rozlúčiť. Mal ešte len 22 rokov. Až do roku 2010 bol jediným slovenským víťazom na zimných olympijských hrách. V roku 1971 ho vyhlásili za najlepšieho športovca Československa.
Splnený sen a predčasná smrť
Po ukončení kariéry mu režim umožnil pôsobiť v Nemecku. Lenže v Československu sa o ňom už nesmelo hovoriť. Najprv pôsobil ako sólista v ľadovej revue Holiday on Ice. Po odchode z revue pôsobil ako tréner. Nemeckú krasokorčuliarku Claudiu Leistner doviedol v roku 1989 k titulu majsterky Európy.
Zomrel v Mannheime roku 1989 vo veku 38 rokov na rakovinu lymfatických uzlín. (Zakrátko sa začali šíriť fámy, že údajne zomrel na AIDS. To však prenecháme bulváru.)
V roku 2000 bol vyhlásený za najlepšieho športovca Slovenska 20. storočia. Cenu za neho prevzala jeho niekdajšia trénerka Hilda Múdra. V roku 2019 bol uvedený do Svetovej krasokorčuliarskej Siene slávy vo World Figure Skating Hall of Fame v Colorado Springs, USA.
Prezidentka Zuzana Čaputová ho v januári tohto roku ocenila in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.