Osoby podozrivé z terorizmu áno, utečenci nie?

 
Slovensko je po Francúzsku a Veľkej Británii treťou krajinou s najvyšším počtom prijatých väzňov z amerického väzenia Guantanámo. Robert Fico počas svojich prvých dvoch vlád súhlasil s najväčším importom týchto väzňov v strednej Európe. Od politikov Smeru sme raz počuli, že tieto osoby nepredstavujú bezpečnostné riziko, inokedy, že sú monitorované a že „ide o poznané riziko“.

Slovensko prijalo počas prvých dvoch Ficových vlád osem osôb pôvodne podozrivých alebo obvinených z terorizmu. Podľa dostupných informácií Česko ani Rakúsko neprijali žiadneho väzňa, Dánsko, Maďarsko, Lotyšsko, Švédsko prijalo po jednom, Nemecko troch.

Prví traja väzni z Guantanáma prišli za prvej vlády Roberta Fica. Počas vlády Ivety Radičovej sme žiadne osoby z Guantanáma neprijali, naopak z prvej trojice sa podarilo dve osoby dopraviť s ich súhlasom do ich domovských krajín.

Počas druhej vlády Roberta Fica prijalo Slovensko ďalších päť väzňov. Najprv to boli tri osoby ujgurskej národnosti. Všetci traja boli spolu s ďalšími Ujgurmi pôvodne zadržaní v Afganistane ako podozriví spojenci Talibanu. Viaceré krajiny ich odmietli prijať. Kongres Spojených štátov ich nedovolil prepustiť na území USA.

Potom prišli na Slovensko ďalšie dve osoby pôvodne obvinené z členstva v islamistických teroristických skupinách.

Osoby, ktoré boli podozrivé z terorizmu alebo obvinené z členstva v teroristických bunkách, Robert Fico v uplynulých rokoch bez námietok prijal. Podľa Fica nepredstavujú bezpečnostné riziko, podľa Kaliňáka predstavujú „poznané riziko“.

V prípade utečencov, ktorí si zachraňujú holý život a život svojich detí, Fico dlhodobo odmieta prijať aj percentuálne najnižší počet v Európe. (Tých zopár, ktorých sme na Slovensko potichu predsa len prijali, je naozaj trápnosť.) V prípade ľudí skutočne podozrivých z terorizmu ten istý Robert Fico nemal námietky a Slovensko prijalo tretí najväčší počet väzňov z Guantanáma v celej Európe.

Iste, pokiaľ sa na vec dívame čisto matematicky, počet osôb v jednom a druhom prípade je neporovnateľný. Nejde však iba o čísla, omnoho podstatnejšia je vecná stránka. U osôb, ktoré boli odôvodnene zadržiavané kvôli podozreniam a obvineniam z terorizmu, mu odlišná kultúra, odlišné náboženstvo ani bezpečnostné riziká nevadili. Proti prijatiu utečencov však premiér dlhodobo argumentuje bezpečnostným rizikom, možnou infikovanosťou z hľadiska terorizmu, inou kultúrou či iným náboženstvom. Aj takúto podobu má politická dvojtvárnosť.

(Aktuálne.sk 27. 9. 2016)