Otvoriť dlhovú brzdu? Stačí nekradnúť a stavať za normálne ceny

 
Podpredseda Smeru a župan Juraj Blanár mesiace loboval za zrušenie dlhovej brzdy vraj kvôli stavbe diaľnic. A ako správny kandidát podpísal aj petíciu za výstavbu kysuckej diaľnice.

Lenže Blanár je roky poslancom za Smer. Za stranu, ktorá je pri moci dokopy takmer desať rokov. Už tretí raz je županom. Blanárov stranícky a poslanecký kolega a žilinský primátor Igor Choma bol za prvej Ficovej vlády šéfom Národnej diaľničnej spoločnosti. Symbolický základný kameň kysuckej diaľnice poklepali spolu s Ficom ešte roku 2009.

Tak sa pozrime, ako sa stavajú diaľnice v réžii Smeru.

V júli 2006 minister dopravy Ľubomír Vážny pripustil, že budovanie a financovanie diaľnic prostredníctvom PPP projektov nebude potrebné a povedal, že „diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie ako bežné investície od štátu“. Lenže Robert Fico potom prehlásil, že PPP projekty sú výhodné a odrazu bolo všetko inak.

Napriek tomu, že Fico hovoril, že PPP projekty sú výhodné a neumožňujú navýšenie ceny, v realite boli k zmluvám podpísané dodatky, ktoré znamenali obrovské navýšenia a predraženia. Natoľko, že keby sa realizovali všetky tri balíky plánovaní v čase vlády Fico I, nasledujúcich 30 rokov by štát ročne splácal 700 miliónov eur. Oveľa viac než bol priemer výdavkov štátneho rozpočtu na výstavbu, opravu a údržbu všetkých diaľnic a rýchlostných ciest v predchádzajúcich desiatich rokoch.

Napríklad obchvat Čadce. Výsledná cena narástla vďaka 157 dodatkom až na 265 percent pôvodne vysúťaženej ceny. Alebo cena za úsek D1 Ladce-Sverepec (150 dodatkov k zmluve) o 229 percent.

Výstavba R1 stála 800 miliónov eur. Je to zrejme najdrahšia cesta, aká bola na Slovensku naraz postavená.

Úsek Levoča-Západ v dĺžke zhruba 9 kilometrov sa mal stavať pôvodne za 130 miliónov eur. Po zmene vlády roku 2010 a zrušení predražených PPP projektov bol tento úsek vysúťažený za 60 miliónov.

Viaceré diaľničné úseky a úseky rýchlostných ciest boli urobené narýchlo pred parlamentnými voľbami 2010, aby ich otvorenie mohlo byť súčasťou predvolebného politického marketingu. Výsledkom bolo, že napríklad na úseku R4 pri Svidníku, ktorého slávnostné otvorenie bolo naplánované tesne pred voľbami 2010, sa cesta prepadla ešte pred dokončením. Úsek D1 Studenec musel byť hneď po voľbách uzavretý a musel sa opravovať.

Roku 2012 minister Počiatek pripustil, že na Slovensku je možné stavať jeden kilometer diaľnice za 6 až 10 miliónov eur, s tunelmi za 12 až 25 miliónov, ako to pre Slovenskú republiku odporúča Európska komisia. V tom istom roku však súťaž na D3 v úseku Svrčinovec-Skalité ponúkala najnižšiu sumu na kilometer 27 miliónov eur, a to dokonca iba na polovičný profil.

Podľa plánov z roku 2011 mal byť tento úsek postavený celkovo za 275 miliónov eur. Po nástupe druhej vlády Roberta Fica sa zrazu kalkulovalo so sumou 363 miliónov eur.

To je len zopár príkladov, ako sa stavajú diaľnice pod kuratelou Smeru. A to sme ešte nehovorili o Váhostave.

Aj toto diaľničné eldorádo (rozumej rozkrádanie) dokresľuje, ako sa narába s verejnými financiami pod vedením Smeru. A potom, že niet peňazí a treba vraj otvoriť dlhovú brzdu. Úvahy o zrušení dlhovej brzdy sú hlúpe a nezodpovedné. Stačí len nekradnúť a stavať za primerané ceny.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs