Vedecký recenzovaný časopis Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických PNAS, čo je jeden z najcitovanejších a najkomplexnejších vedeckých časopisov na svete, publikoval štúdiu, ktorá potvrdzuje, že ľudská činnosť a jej dopady zásadne zmenili systémy živej i neživej prírody, pričom obrovský nárast emisií skleníkových plynov vážne zmenil klimatické podmienky na našej planéte.
Jedným z hlavných cieľov skupiny japonských a austrálskych vedcov bolo určiť, v akom období vykazuje počet antropogénnych stôp bezprecedentne rýchly nárast. To by mohlo naznačiť časový bod, v ktorom ľudská činnosť a jej dopady začali spôsobovať významné zmeny v systéme našej planéty.
Samotnej štúdii predchádzal rozsiahly a detailný výskum. Vedci skúmali na 137 miestach sveta antropogénne vplyvy na našu planétu za uplynulých 7700 rokov. Podľa výskumu zmeny smerujúce k dnešnej situácii sa udiali v troch etapách. Prvý raz v rokoch 1855-1890, keď sa v čase priemyselnej revolúcie prudko zvýšila prítomnosť ťažkých kovov v životnom prostredí, potom v rokoch 1909-1944, keď sa radikálne zvýšila ťažba uhlia a napokon v rokoch 1948-1953, keď bola zistená prítomnosť syntetických materiálov a mikroplastov v životnom prostredí. V tejto tretej etape nastali tiež závažné zmeny v atmosférickom a morskom prostredí. Zásadné globálne zmeny sú od roku 1950 viditeľné aj v biologických procesoch.
Rok 1952 ako bod zlomu
Vedci objavili bezprecedentný nárast antropogénnych stôp od roku 1952, a to naraz na celom svete. Dokonca aj na Antarktíde a severnom póle. To znamená, že vplyv či dopad ľudskej činnosti na životné prostredie je globálny už zhruba sedem desaťročí.
„Tento synchrónny nárast odráža moment, keď vplyv ľudskej činnosti viedol k prudkým zmenám v rôznych prírodných procesoch a cykloch,“ pripomínajú autori vedeckej štúdie. Po tomto globálnom náraste vplyvu ľudskej činnosti na našu planétu sa tak začínajú hlboké zmeny vrátane klimatickej zmeny. Vplyv ľudskej činnosti zhruba od roku 1952 tak začal zásadne meniť procesy a cykly na našej planéte.
Synchrónny nárast antropogénnych stôp na celom svete v 50. rokoch 20. storočia a následné bezprecedentné a nezvratné javy tak predstavujú niečo, k čomu „nemohlo dôjsť v podmienkach holocénu, keď dopady ľudskej činnosti neboli dominantné“, konštatujú autori štúdie. V polovici 20. storočia ľudská činnosť a jej vplyvy akoby začali „súperiť s prírodnými silami“.
Bezprecedentný nárast antropogénnych stôp na celom svete naznačuje, že ľudské vplyvy začali hlboko meniť systém Zeme práve okolo roku 1952. Toto obdobie znamenalo začiatok hlbokých celoplanetárnych zmien (napr. klimatické zmeny) v porovnaní s obdobím holocénu. Ľudská činnosť a jej globálne dopady mimoriadne rýchlo a zásadne menia prírodné procesy a cykly v systéme Zeme.
Ľudstvo vstúpilo do antropocénu
Už vedci Paul J. Crutzen (nositeľ Nobelovej ceny za rok 1995 za prácu v oblasti chémie atmosféry) a Will Steffen nazvali súčasnú geologickú epochu ako antropocén. Definovali ho ako epochu, v ktorej sa systém Zeme odchyľuje od svojho prirodzeného správania (klimatická zmena, globálne otepľovanie atď.).
Avšak autori najnovšieho výskumu, resp. štúdie konštatujú, že jedným z problémov týkajúcich sa antropocénu je nedostatok stratigrafických dôkazov (stratigrafia je odvetvie geológie, ktoré skúma vrstvy sedimentov), ktoré by jednoznačne ukázali, kedy presne začala ľudská činnosť, prudko narastajúca od začiatku holocénu, zásadne meniť celý systém našej planéty.
Aj keď je rok 1952 v tejto súvislosti bodom zlomu, „stanovenie presného časového bodu, v ktorom ľudská činnosť prvýkrát začala spôsobovať zásadné zmeny v systéme Zeme, zostáva v kontexte antropocénu dlhodobou výzvou“. Pripúšťajú, že skôr než o jednom časovom bode by sme mohli hovoriť o antropocéne ako o „udalosti“ bez jednoznačnej izochrónnej hranice, teda bez rovnakej časovej hranice na celom svete.
Tak či onak obdobie rokov 1952 až 1958 je podľa vedcov najvhodnejším dátumom na vymedzenie, kedy ľudské aktivity začali spôsobovať „zásadné zmeny v systéme Zeme“. To je teda časové určenie, kedy sme vstúpili do novej éry zvanej antropocén.