Môžeme sa sporiť, či je vhodné povedať, že Slováci sú zbabelý národ, ktorý nikdy poriadne nebojoval, prípadne, že Slováci sú národ zbabelcov. Avšak trestné oznámenie za takýto názor je absurdné. Oni to vedia, my to vieme a isto to vie každý príčetný vyšetrovateľ.
Autor tohto textu s predmetným zovšeobecňovaním nesúhlasí, každé zovšeobecňovanie pokrivkáva, je hádzaním všetkých do jedného vreca a je neférové voči mnohým, ktorí sa správajú inak. Avšak ono trestné oznámenie svedčí viac o podávateľoch než o osobe, na ktorú je podané.
Martinovi M. Šimečkovi smerácka úderka vyčíta, že sa vraj oplzlo, nedôstojne a dehonestačne “vyjadruje na adresu ľudí, ktorí majú iný názor, iné hodnoty a inú predstavu o výkone politiky na Slovensku”. Vraj burcuje emócie a hecuje spoločnosť “do občianskeho konfliktu”. Jeho slová vraj prekročili etické hranice aj hranicu trestnoprávnej zodpovednosti.
Trestné oznámenie je z ich strany snahou “zastaviť a dať veľkú stopku takýmto vyjadreniam, ktoré nemajú žiadnu intelektuálnu hodnotu, žiadnu spoločenskú hodnotu, nič, čo by nás nejakým spôsobom vychovávalo alebo nastavovalo zrkadlo tejto spoločnosti.” Vraj “je to len zbytočné a nedôstojné prilievanie oleja do ohňa, ktoré môže vyvrcholiť rôznym spôsobom”. Otázka je, čo tým mysleli, no môžeme si ľahko predstaviť aj pomstu spôsobom súdnych rozhodnutí. Tak ako sa to voči médiám dialo za prvej Ficovej vlády.
Ak smeráckej úderke záleží na tom, aby sa nešírili vyjadrenia, ktoré nemajú žiadnu intelektuálnu ani spoločenskú hodnotu, aby sa neprilieval olej do ohňa a tak ďalej, potom je namieste otázka, prečo nemajú rovnaké nároky a rovnaký meter aj voči ich straníckemu šéfovi Ficovi alebo ideológovi Blahovi. Alebo aj voči dezinfoscéne, napríklad v kontexte šírenia nezmyslov a podnecovania nenávisti v čase pandémie. No ale odpoveď je jednoduchá, všakže.
Pripomeňme, že Blaha na jednom z mítingov Smeru hecoval dav, ktorý potom prezidentku Zuzanu Čaputovú označil vulgárnym výrazom, na čo Blaha dav znovu hecoval k opakovaniu vulgarizmu. Blaha neskôr tvrdil, že od ľudí chcel počuť slovo agentka, čo je však hlúposť, pretože v tom prípade by po prvom vulgarizme ľudí napomenul. On ich však hecoval k opakovaniu.
Fico na mítingu podnecoval nenávisť slovami: “Čím je človek väčšia prostitútka, čím je väčšia k*va, tým je väčšia celebrita.” Inokedy z parlamentnej lavice adresoval jednému z vtedajších koaličných poslancov vulgárne gesto. Pred časom Robert Fico označil novinárov za “špinavé protislovenské prostitútky”. Prezidenta Kisku nazval upoteným pánom z Popradu a klamárom, podvodníkom, zlodejom a úžerníkom. Daniela Lipšica nazval politickým bastardom. Moniku Tódovú nazval novinárskou obludou a sudkyňu Pamelu Záleskú sudcovskou ozrutou. O predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví povedal: “Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami.”
Takže ako? Toto nie sú oplzlé, nedôstojné a dehonestačné vyjadrenia “na adresu ľudí, ktorí majú iný názor, iné hodnoty a inú predstavu o výkone politiky na Slovensku”? Tieto slová neprekročili etické hranice alebo aj hranicu trestnoprávnej zodpovednosti? Nehecujú spoločnosť do občianskeho konfliktu? Akú majú intelektuálnu alebo spoločenskú hodnotu? Tieto výroky nevadia? Aha, pardon, Smer a spriaznení môžu čokoľvek.
Mohli by sme ešte dlho pokračovať vo výpočte všetkých tých nechutností predstaviteľov Smeru a jeho koaličných partnerov, ktoré nielenže nemajú žiadnu intelektuálnu hodnotu, žiadnu spoločenskú hodnotu, ale sú až nactiutŕhaním, klamstvami a podnecovaním nenávisti. A vytváraním atmosféry, v ktorej je agresívne a násilné, dokonca život ohrozujúce správanie ich stúpencov len otázkou času.
Takéto vyjadrenia budú pribúdať. Vôbec všetko, čoho sme dnes svedkami, je len začiatok. Koalícia sa ešte len rozbieha, len štartuje onen parný valec.
Smerácka mediálna úderka už v marci minulého roka podala trestné oznámenie na troch komentátorov. Vraj to nie sú útoky na novinárov alebo na médiá, ale len upozornenie na červené čiary, ktoré by sa nemali prekročiť.
Aj by sme sa zasmiali, no v týchto novomečiarovských časoch nám do smiechu tak skoro nebude. To však neznamená, že budeme mlčať.