Pred polstoročím zomrel muž, ktorý pred druhou svetovou vojnou a počas nej zachránil viac ľudských životov ako Nicholas Winton a Oskar Schindler dokopy.
Aron Grünhut sa narodil v roku 1895 v ortodoxnej židovskej rodine. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojak-sanitár v nemocnici. Po vojne začal podnikať v gastronómii, prevádzkoval jedáleň a stal sa členom Obchodnej a priemyselnej komory. Bol tiež členom predstavenstva nemocnice na Šulekovej ulici v Bratislave a zapájal sa do činnosti viacerých dobročinných spolkov.
Ako obchodník chodil často do zahraničia. Keď v Nemecku videl silnejúcu pozíciu nacistov, tušil, že nastanú zlé časy. Hneď po anexii Rakúska nacistickým Nemeckom pomáhal pri záchrane skupiny 28 utečencov z Burgenlandu, najvýchodnejšej rakúskej spolkovej krajiny.
Neúnavne zachraňoval prenasledovaných
Zakrátko pomohol stovke zadržaných utečencov z okolia Kittsee. Pustil sa do riskantného vyjednávania s úradmi a napokon im vybavil doklady a dosiahol pre nich možnosť vycestovať do bezpečia. Popri tom pre niekoľko ďalších stoviek prenasledovaných postavil na Žitnom ostrove stanový tábor a zorganizoval ich útek.
Keď známeho bratislavského obchodníka Judu Goldbergera gestapo unieslo do Rakúska a uväznilo, Grünhut ho vyslobodil a pomohol mu ujsť aj s rodinou do Spojených štátov.
Potom, čo Nicholas Winton začal organizovať detské transporty do Anglicka, Grünhut sa skontaktoval s Wintonovým pražským spolupracovníkom a zorganizoval vycestovanie skupiny židovských detí z Bratislavy. Medzi nimi bol aj jeden z jeho piatich synov. Všetky deti sa v júni 1939 bezpečne dostali do Londýna. Z niektorých z nich sa neskôr stali dokonca svetoznámi rabíni.
V júli 1939 si prenajal dva dunajské parníky a začal s mimoriadne zložitými vyjedávaniami s úradmi doma i v zahraničí. Aby vyše 1300 utečencov zo Slovenska, Rakúska, Čiech a Moravy bolo za ten čas v bezpečí, parníky vyplávali do medzinárodných vôd a tam čakali asi mesiac. Napokon sa podarilo získať všetky povolenia a parníky dopravili utečencov do Rumunska, kde prestúpili na nákladnú loď smerujúcu do Palestíny. Grünhut všetkým utečencom vybavil aj vstupné víza.
Ukrýval sa v budove obsadenej nacistami
Po vypuknutí vojny pokračoval v odboji. V roku 1942 bol zatknutý a väznený v Ilave. Jeho manželke a najmladšiemu synovi sa podarilo ujsť do Maďarska. Keď ho po piatich mesiacoch prepustili, pod falošnou identitou ušiel za nimi. Spolu s ďalšími utečencami sa ukrývali v budove bývalej československej ambasády.
Na ambasáde dvadsať rokov pracoval ako domovník a údržbár Emanuel Zíma. Keď nacisti obsadili budovu, Zíma tam mohol ďalej pracovať. V pivničných priestoroch vytvoril úkryt, kde sa potom ukrývalo niekoľko utečencov vrátane Grünhuta a jeho rodiny. Je až nepredstaviteľné, aké riziko Zíma podstupoval, keď priamo pod nohami nacistov ukrýval utečencov a musel im zabezpečovať aj stravu a lieky. Ukrýval ich tam až do oslobodenia. Pomáhal mu v tom aj jeho syn Josef. Za toto hrdinstvo a statočnosť dostal v roku 1971 ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Symbolicky, pretože rodinu Zímových sa v tom čase kvôli totalitnému režimu v Československu nepodarilo dohľadať. Až v roku 2014 ocenenie slávnostne prevzali jeho potomkovia.
Aj po vojne pomáhal druhým
Po skončení vojny sa Grünhut aj s rodinou vrátil do Bratislavy a pomáhal tým, čo sa vrátili z koncentračných táborov. Zabezpečoval pre nich lekársku starostlivosť aj ubytovanie. Po nástupe komunistického režimu sa stal nežiaducou osobou. Napokon emigroval aj s rodinou do Izraela.
Zo svojho nového domova bojoval za záchranu židovského cintorína v Bratislave a za obnovu pamätníka Chatama Sofera. Bol aktívny vo viacerých spolkoch a organizoval finančnú pomoc pre židovské náboženské obce na Slovensku. Zomrel 6. mája 1974 v Tel Avive.
Je autorom knihy Katastrophenzeit des slowakischen Judentums: Aufstieg und Niedergang der Juden von Pressburg (1972), ktorá vyšla aj v slovenčine v roku 2015. V dome na Heydukovej ulici v Bratislave, kde kedysi býval, je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca príbeh človeka, ktorý zachránil množstvo ľudských životov.
Aronovi Grünhutovi za záchranu 1365 utečencov zo Slovenska, Rakúska, Čiech a Moravy udelil prezident Andrej Kiska v roku 2017 Medailu prezidenta Slovenskej republiky in memoriam.