Predseda Pražskej kaviarne Andrej Probst vyštudoval manažment a tiež informatiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Potom pracoval v Nemecku a od roku 2004 žije a pracuje v Prahe. Profesijne sa venuje IT manažmentu a inováciám, v súčasnosti najmä inováciám v zdravotníctve. Niekoľko rokov pracoval v bankovom sektore, kde sa venoval digitálnemu bankovníctvu. Je autorom viacerých vzdelávacích webov. Ako sám vraví, má stále hlavu plnú nápadov.
Ste predsedom Pražskej kaviarne. Človeku pri tomto názve aj nechtiac napadnú primitívne reči Igora Matoviča a niektorých ďalších politikov a ich trollov o akejsi bratislavskej kaviarni, čo je vlastne útok proti mestským intelektuálom a zástancom liberálnej demokracie. Podobne aj český prezident Zeman používal cynické poznámky o pražskej kaviarni. Takže, aby sme predišli nedorozumeniu. O čo v tomto prípade ide a prečo ste zvolili tento vskutku sympatický názov?
Inšpiráciou pre názov našej organizácie bol výrok prezidenta Miloša Zemana, ktorý svojich názorových oponentov označil za „Pražskou kavárnu“, ktorá len posedáva v kaviarňach, diskutuje, ale reálne nič nemení, nič nekoná. Chceme ukázať, že aj „kaviarnici“ po dobrej diskusii dokážu veci a dianie okolo nás ovplyvňovať, meniť a posúvať k lepšiemu. No a bez diskusie to nejde, diskusiou sa všetko začína.
Keďže sme Slováci žijúci v Prahe, tak sme pre názov našej organizácie zvolili slovenskú verziu názvu, teda Pražská kaviareň. Doba je veľmi dynamická, takže niektorí naši pražskí kaviarnici už nie sú v Prahe, ale inde v zahraničí. Nevenujeme sa len Slovákom žijúcim v Prahe, ale svoje pole pôsobnosti sme rozšírili na celú slovenskú diaspóru po celom svete.
Prečo práve Praha?
Moja cesta do Prahy nebola priamočiara. Na Slovensku som vyštudoval informatiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského a medzinárodný manažment na Fakulte managementu UK. Promoval som roku 2000 a už roku 2001 som dostal ponuku ísť pracovať do Nemecka pre medzinárodnú konzultačnú firmu. Keď potom nastala recesia a v Nemecku nebol dostatok projektov, presunul som sa do Prahy, kde som pokračoval v práci pre tú istú konzultačnú firmu. Keď to zhrniem, rozhodnutie odísť do zahraničia bolo na základe lepšej pracovnej ponuky.
Aká je ich podpora krajanských spolkov od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí?
Podľa zákona má Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporovať zachovávanie slovenského jazyka, kultúry a zvykov u krajanov. Má na to dva nástroje: krajanské dotácie a vydávanie osvedčení o zahraničných Slovákoch. Úrad každý rok vypisuje dotácie na krajanské aktivity. Ide hlavne o podporu vzdelávania v slovenskom jazyku, kultúrnych a spoločenských podujatí a informovania o dianí medzi krajanmi. Lenže to je veľmi málo. Slovensku chýba vízia ako pristupovať ku krajanom. To je základný problém. Krajiny, ktoré majú silnú diaspóru, majú veľmi jasne sformulované krajanské vízie, často dokonca z pozície hlavy štátu.
Mimochodom na Slovensku máme Radu vlády pre krajanské organizácie. Naposledy zasadala 25. mája 2021. V stanovách má uvedené, že má zasadať dvakrát do roka. Dá sa povedať, že táto rada vlády je nefunkčná.
Čo by sa teda malo podľa vás zmeniť?
Už som spomínal, že by veľmi pomohlo, keby sme mali jednotnú víziu spolupráce s krajanmi. Bez vízie nevieme, ako rozvíjať vzťahy s diaspórou. Nepoznáme cieľ nášho spoločného snaženia.
Potrebné je tiež novelizovať krajanský zákon. Nejde o evolučnú zmenu, teraz je už potrebná priam revolučná zmena. Napríklad súčasná definícia krajana nepočíta s tými, ktorí odišli zo Slovenska po roku 1989 za lepším vzdelaním alebo lepšími pracovnými príležitosťami. To je nevyužitý potenciál.
Výmena informácií o krajanoch medzi jednotlivými štátnymi inštitúciami je nedostatočná. Neexistuje žiadna štátna inštitúcia na Slovensku, ktorá by riešil krajanské problémy. Potrebné je tiež nájsť mechanizmus, ako by mohli krajania rozhodovať o spoločných krajanských záležitostiach. Ako formálne komunikovať medzi krajanmi a Slovenskom.
Čo sa týka Slovákov v Českej republike, je záujem o spoločné aktivity a stretávanie sa?
Z prirodzených dôvodov tu nie je až taká silná potreba spolčovať sa na základe etnického princípu. To však neznamená, že by sa Slováci v Česku nespájali. Spájajú sa, často a vo veľkom, ale skôr na princípe spoločných záujmov, trávenia voľného času, prípadne na báze viery, respektíve náboženstva. V Česku je silná slovenská katolícka aj evanjelická komunita. Slováci v Česku založili niekoľko folklórnych súborov. Za všetky spomeniem aspoň súbor Limbora, ktorý dokonca organizuje v Prahe folklórne slávnosti, kde vystupujú všetky národnosti, ktoré žijú v Prahe.
Bez ohľadu na výsledky nás teší zvýšený záujem o voľbu poštou, ktorú štát výrazne zlepšil. Ukazuje to, že občania, ktorí žijú v zahraničí, majú stále záujem o dianie na Slovensku. Voľby tiež ukázali, že voliči zo zahraničia sú za liberálnu demokraciu a menej podliehajú vplyvom antisystému a dezinformačných médií. Až 61 percent voličov zo zahraničia volilo Progresívne Slovensko. A čo to znamená pre Pražskú kaviareň? Že potrebujeme viac preniesť na Slovensko to, čo sme v zahraničí nadobudli. Zažili sme funkčné systémy, rozumieme výhodám liberálnej demokracie. Preniesť toto poznanie a túto skúsenosť na Slovensko a aj takto pomôcť rozvoju demokracie a napredovaniu Slovenska je veľká výzva.
Čomu všetkému sa teda venujete?
Máme veľmi široké portfólio aktivít, skúsim vymenovať aspoň hlavné kategórie. Ako prvé musím uviesť diskusné večery, kde si ako hostí pozývame ľudí, ktorí sú odborníkmi na rôzne témy, ale vždy s presahom na Slovensko. Preberali sme témy ako startupy, inovácie, korupcia na Slovensku, zahraničná politika Slovenska, vzdelávanie na Slovensku, ochrana životného prostredia, žurnalistika či justícia.
Zorganizovali sme aj sériu diskusií s prezidentskými kandidátmi pred poslednými prezidentskými voľbami.
Potom je to organizovanie hromadných podujatí, ktoré nejakým spôsobom reflektujú politicko-spoločenské dianie na Slovensku. V minulosti sme sa tak pripojili k občianskym akciám na Slovensku ako napríklad protikorupčné protesty, protesty Za slušné Slovensko, spomienkové akcie za Jána a Martinu a podobne. Organizovali sme aj uvítací koncert pre slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú pri jej prvej návšteve v Prahe. Spoluorganizovali sme aj uvítanie kandidátky na bieloruskú prezidentku Sviatlanu Cichanovskú pri jej návšteve Prahy.
Mapujeme tiež slovenskú diaspóru po celom svete. Vytvorili sme portál, kde nájdete informácie o krajanských organizáciách z celého sveta a o ich aktivitách. Neskromne konštatujem, že lepší zdroj informácií o krajanoch nenájdete.
To zrejme predpokladá spoluprácu aj s ďalšími Slovákmi v zahraničí, ktorí nie sú priamo členmi spolku.
A finančné zabezpečenie?
Do organizácie sme na začiatku vložili len vlastné prostriedky. Na samotný chod organizácie financie až tak veľmi nepotrebujeme. Máme vlastnú facebookovú skupinu, kde dokážeme operatívne a rýchlo riešiť akékoľvek výzvy. Občas ideme na spoločný výlet, kde je viac priestoru na brainstorming a riešenie rozvojových aktivít.
Niektoré naše aktivity si vyžadujú investície, preto máme zriadený transparentný účet. V prípade potreby zorganizujeme zbierku na konkrétny účel a z nej pokrývame potrebné náklady.
Dosiahli ste napríklad zlepšenie voľby zo zahraničia. No mnohé zbytočné problémy či ťažkosti pre Slovákov v zahraničí stále zostávajú neriešené.
Áno, je to tak. Asi najznámejšou a najviditeľnejšou výzvou naďalej zostáva rozšírenie voľby zo zahraničia na všetky voľby. Pre takéto aktivity sme vytvorili neziskovú organizáciu Srdcom doma.
Z praktických problémov pre občanov Slovenska, ktorí sú v zahraničí, spomeniem ďalej nemožnosť platiť kartou na zastupiteľských úradoch, dlhé lehoty na objednanie sa na konzuláty, problémy s dvojitým občianstvom alebo administratívne prekážky pri presťahovaní sa občanov Slovenska do zahraničia. To sú veci, ktoré nedokážeme priamo riešiť, ale vytrvalo upozorňujeme príslušné úrady, že tieto problémy nás trápia a je potrebné sa im venovať.
Čo motivovalo vás osobne pripojiť sa k Pražskej kaviarni a prevziať jej vedenie?
V zahraničí žijem už viac ako dvadsať rokov. Za tú dobu som nabral veľa skúseností a znalostí, ktoré by som pobytom na Slovensku nezískal. Zároveň stále udržiavam intenzívne väzby so Slovenskom a s rodinou, priateľmi a známymi, ktorí žijú na Slovensku. Záleží mi na tom, aby Slovensko prosperovalo a rozvíjalo sa. Keď som našiel v Prahe partiu ľudí rovnakého zmýšľania, bolo prirodzené, že sme sa dali dohromady a začali spolupracovať. Verím, že aj my dokážeme Slovensku výrazne pomôcť, hoci zostávame v zahraničí.