Naše návyky nás sprevádzajú a ovplyvňujú aj bez toho, aby sme si to uvedomili. Platí to aj o návykoch pri používaní moderných technológií. Jedným z moderných návykov je aj multitasking, súbežné vykonávanie viacerých činností alebo úloh.
V prípade mediálneho multitaskingu ide o narábanie s viacerými médiami, modernými technológiami súčasne. Pracujeme na tablete alebo počítači, nutkavo siahame po mobile či smartfóne, kontrolujeme maily či správy, píšeme sms, v pozadí hrá hudba alebo zapnutý televízor, popri tom čítame nejaký článok…
Návyk na multitasking
Mediálny multitasking je akoby v móde, niektorí majú pritom falošný pocit dôležitosti, iní sú už závislí od moderných technológií. Mnohí majú pritom pocit, že keď vnímajú viac vecí naraz, dokážu sa na to aj sústrediť.
Prečo to spomínam v kontexte našej témy?
Multitasking unavuje a rozptyľuje našu pozornosť, a to aj bez toho, aby sme si to uvedomili. Navyše neraz vedie aj k napätiu a nervozite. To všetko sa potom pridáva k celkovej únave a stresu. Potom už nemáme kapacitu počúvať zložitejšie vysvetlenia, overovať si fakty atď. Máme sklon počúvať a prijímať zjednodušené schémy a vysvetlenia, ľahko zrozumiteľné vyjadrenia, emocionálne zafarbené reči, najmä, ak sú práve také, aké chceme počuť. Toto využívajú populisti a demagógovia.
Stopy v mozgu
„Náš život v „digitálnom veku“ sa vyznačuje predovšetkým tým, že sústavne vykonávame viacero vecí naraz,“ pripomína popredný nemecký neurovedec profesor Manfred Spitzer v knihe Mediálna demencia s podtitulom Ako pripravujeme seba a naše deti o rozum (opäť kniha, ktorú odporúčam do domácej knižnice).
Spitzer spomína aj jednu americkú štúdiu, podľa ktorej našu prácu prerušujeme priemerne každých 11 minút, aby sme siahli po moderných technológiách (zvonenie mobilu, sms, email, messenger atď.). Mnohí si teraz povedia, že ich sa to netýka. Podstatné však je, že obklopení modernými technológiami niekedy strácame nad nimi kontrolu a tie akoby ovládali nás a náš čas a nie my ich.
„Každá duševná aktivita zanecháva v mozgu stopy, ktoré ovplyvňujú jeho budúcu funkčnosť.“ Náš mozog sa flexibilne prispôsobuje podnetom a skúsenostiam. Ako sa však mozog prispôsobuje multitaskingu?
Multitasking úzko súvisí s tým, čo nazývame kognitívnou kontrolou. Mozog sa ju učí už v detstve. Menej dôležité informácie, podnety či úlohy odfiltruje, aby sa dieťa mohlo venovať hlavnej, resp. jednej konkrétnej úlohe. Takto sa náš mozog učí rozlišovať priority a rozlišovať medzi dôležitým a menej dôležitým.
No ak si navykneme na multitasking, teda na viac činností naraz, nášmu mozgu dávame signál nefiltrovať podnety. Ak si na to navykne a prispôsobí sa, potom ťažšie odfiltruje rušivé, rozptyľujúce podnety, ale aj naše vlastné rozptyľujúce myšlienky a nedokáže sa sústrediť na jednu podstatnú vec.
Dopady návyku na multitasking
Kto si teda mozog navykne na multitasking, nedokáže – a potvrdil to aj experiment na Stanfordovej univerzite, – dostatočne vytesniť či odfiltrovať nepodstatné podnety, ťažšie sa sústredí, je povrchnejší, rozptýlenejší, má väčší problém sa sústrediť, je menej efektívny a presný pri vykonávaní úloh, má problém určiť si priority atď.
Takže ak nie sme disciplinovaní v používaní moderných technológií a navykneme si používať viac digitálnych médií či moderných technológií súčasne, nebadane to vedie k poruchám pozornosti, zhoršenej sústredenosti, povrchnosti, k strate kontroly psychiky, nižšej efektívnosti v činnostiach a k chybám pri zvládaní konkrétnej úlohy, resp. k menej kvalitnému zvládnutiu úlohy. Presne toto totiž „trénujeme“ multitaskingom. Takto sa natrénuje a prispôsobí náš mozog.
To tiež znamená, že „menej používame mozog, čím časom klesá jeho výkonnosť“. Všetky tieto dopady sa netýkajú len myslenia, ale aj vôle, emócií a sociálneho správania.
Takže znovu: prečo to spomínam v kontexte našej témy? Pretože všetko to zároveň vedie k problému čítať a počúvať s porozumením, k problému kritickým myslením a overovaním faktov, k sklonom k zjednodušeným schémam a jednoduchým vysvetleniam, a tým aj k ľahšiemu prijímaniu dezinformácií, populizmov a šikovne podanej demagógie.