Vedec, matematik a tajne vysvätený rímskokatolícky kňaz Rudolf Fiby bol spoluorganizátorom Sviečkovej manifestácie v marci 1988 a neodmysliteľnou súčasťou tajnej cirkvi a katolíckeho disentu. Prezidentka Zuzana Čaputová mu v januári tohto roka udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Rudolf Fiby sa narodil v roku 1946 v Nitre. Vyštudoval matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Následne si doplnil pedagogické vzdelanie na Filozofickej fakulte UK. Po vojenskej základnej službe nastúpil na Katedru geometrie Prírodovedeckej fakulty UK ako asistent. Spolupracoval napríklad významným matematikom, profesorom Milanom Hejným.
V rámci normalizačných čistiek Hejného vylúčili z univerzity a Fibymu pre jeho náboženské presvedčenie zakázali učiť projektívnu geometriu. V roku 1974 však musel z univerzity odísť aj on. Zamestnávateľa zažaloval a oznam o súdnom pojednávaní s informáciami o čase a mieste konania umiestnil na viditeľné miesto na nástenke, aby si ho študenti všimli. Jeden zo súdruhov oznam strhol, no aj tak prišlo na súd veľa ľudí, čo muselo spôsobiť veľký rozruch.
Istý čas si nevedel nájsť zamestnanie, napokon ho však zamestnali v Ústave technickej kybernetiky SAV (ÚTK) v Bratislave, kde v tom čase pracoval aj František Mikloško. Vedúcim ÚTK bol profesor Plander, ktorý na ústav prijal dokonca aj Ivana Havla, ktorého vyhodili z Československej akadémie vied v Prahe. Pracoval tu aj Ján Langoš a ďalší disidenti. ŠtB vyvíjala tlak na profesora Plandera, aby týchto ľudí prepustil, on však neustúpil a svojich ľudí sa zastal až do konca režimu. Fiby tak pracoval v akadémii vied až do roku 1992.
Vstup do tajnej cirkvi
V roku 1971 sa na zájazde matematikov zoznámil s Vladimírom Juklom, jednou z najvýznamnejších postáv tajnej cirkvi a katolíckeho disentu. Viedli spolu dlhé rozhovory, ktoré ho nasmerovali k malým kresťanským spoločenstvám a napokon do prostredia podzemnej cirkvi. Od roku 1972 navštevoval tajné bytové prednášky z filozofie u filozofa a tajného saleziána Stanislava Slobodu.
Čoskoro spolu s Vladimírom Juklom, nazývaným aj generál tajnej cirkvi, Silvestrom Krčmérym a Eugenom Valovičom založili tajný inštitút Spoločenstvo Fatima. Inštitút združoval veriacich laikov a tajne svätených kňazov a koordinoval činnosť podzemnej cirkvi. V rámci organizácie ilegálnych náboženských aktivít a podujatí odporu zohrával mimoriadne dôležitú rolu.
Fiby sa zapájal aj do rozmnožovania a distribúcie samizdatov a tiež do pašovania a distribúcie ilegálnej náboženskej literatúry. V roku 1978 ho v Krakove biskup Stanisław Smoleński tajne vysvätil na kňaza. Podieľal sa na tvorbe samizdatového časopisu Náboženstvo a súčasnosť a v roku 1987 sa stal jeho neformálnym šéfredaktorom.
Keď ako matematik a pracovník SAV chodieval na služobné cesty do Sovietskeho zväzu, vždy tam prepašoval ruské Biblie. Stretával sa tam s aktívnymi veriacimi, čo vzbudilo pozornosť KGB. Tá odovzdala informácie Štátnej bezpečnosti, ktorá si ho začala ešte viac všímať.
Sviečková manifestácia
V marci 1982 ho eštebáci odviedli z práce na výsluch. Pýtali sa ho najmä na zatknutých katolíckych aktivistov Helenu Gondovú a Františka Novajovského.
ŠtB na neho založila zväzok pod krycím menom KANTOR. V dokumente Zhodnotenie pracovných výsledkov za rok 1987 po línii 2. odboru XII. Správy ZNB sa spomína aj Rudolf Fiby ako objekt KANTOR: „Ďalšie rozmnožovacie zariadenie je pod našou kontrolou na byte objekta KANTOR-FIBY Rudolf, predstaviteľ nelegálnej cirkvi. Akcia sa spravodajsky rozpracováva, nakoľko k objektovi sú informácie, že je v prepojení na NC (nelegálnu cirkev, pozn. autora) do ZSSR.“
ŠtB sa snažila zdokumentovať celú jeho ilegálnu činnosť, zistiť, s kým každým sa stretáva a napokon skupinu okolo neho rozložiť. Do jeho bytu preto nainštalovali aj plošticu.
V marci 1988 už ako predstavený Spoločenstva Fatima bol jedným z hlavných organizátorov Sviečkovej manifestácie. „Bez jeho aktívneho podielu by sa manifestácia určite nebola uskutočnila,“ povedal pred časom František Mikloško.
Symbolický deň úmrtia
V roku 1994 sa presťahoval do Košíc, kde pracoval programátor vo firme Apex, ktorej majiteľom bol jeho priateľ ešte z čias tajnej cirkvi Pavol Hric. Popri tom externe prednášal sociálnu etiku na Technickej univerzite.
Zomrel v roku 2014 v Košiciach. Presne v deň, keď sa pri príležitosti 25. výročia pádu železnej opony v nemeckom Lipsku stretli prezidenti Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska.
V roku 2016 mu bola na priečelí budovy firmy Apex v Košiciach odhalená pamätná tabuľa od výtvarníčky Andrey Čepiššákovej. V roku 2021 Pavol Hric v tejto budove založil prvé multimediálne Múzeum obetí komunizmu. Nachádza sa tu aj Knižnica samizdatu a exilovej literatúry Rudolfa Fibyho, s množstvom samizdatov a exilovej literatúry. V múzeu sú umiestnené aj zvukové nahrávky zahraničných rozhlasových vysielaní, bytových seminárov a kázní, ako aj videokazety filmov s tajne vyhotoveným dabingom, ktoré sa púšťali na tajných bytových stretnutiach.