Ako sa rozhodovať vo voľbách, keď neviete, koho voliť a prečo má zmysel voliť, aj keď ste znechutení

 

Pokiaľ nie ste členom politickej strany alebo s nejakou stranou nie ste stotožnení natoľko, že subjektívne by bola pre vás tou ideálnou, potom si musíte uvedomiť, že voľby nie sú hľadaním ideálnej strany alebo ideálneho lídra. A už vôbec nie voľbou zázračného vyriešenia všetkých problémov.

Napísal som to už viackrát, ale treba to zopakovať: Slovensko je na opäť križovatke a rozhoduje sa o udržaní demokracie. Nie dokonalej a bezchybnej, ale demokracie a nášho ukotvenia v západnom civilizačnom okruhu.

O čom sa rozhoduje

Rozhoduje sa o tom, kto a ako bude vládnuť. A v akej spoločnosti a spoločenskej atmosfére budeme žiť. Rozhoduje sa o tom, či nastúpi politika hnevu, agresivity, nenávisti a pomsty, alebo politika zodpovednosti a politickej kultúry (opäť: nie dokonalá a bez chýb, ale toto nie je súťaž o ideálny stav).

Rozhoduje sa o tom, či nám budú vládnuť demokratickí politici, ktorí nájdu prieniky a urobia ústupky v prospech spoločného riadenia krajiny. Alebo či budú pri moci tí, ktorí už v minulosti ovládli štát korupčnými sieťami „našich ľudí“ a ktorých vzorom je zločinec Putin, spolu s extrémistami, ktorých úspech povzbudí všetkých ich vyšinutých fanúšikov (to nie sú tie povestné Mečiarove babky demokratky, to sú násilnícky blbci s vymletými hlavami). Pretože táto druhá skupina – a to si píšte –, je pripravená okamžite zmeniť zákony tak, že nastúpi tvrdá autokracia a po slobode a demokracii sa len zapráši. A predseda Smeru už dávno neskrýva, že nastúpi tvrdá pomsta. Iste, všetko bude to v zdanlivom rámci slobody a demokracie, ale už len zdanlivom. Radšej si už teraz skontrolujte platnosť cestových dokladov.

Bude sa rozhodovať o tom, či sa podarí posunúť školstvo smerom k modernejšej koncepcii vzdelávania, či sa podarí zlepšiť stav zdravotníctva, ako sa bude narábať s eurofondami, či sa konečne zmení paragraf 363 a tak ďalej. A rozhoduje sa aj o tom, či sa v niektorých veciach vrátime do stredoveku, alebo či sa posunieme dopredu a budeme ako spoločnosť dospelejší.

Keď neviete, koho voliť

Ak nepôjdete voliť, lebo ste už znechutení, o tomto všetkom budú rozhodovať za vás druhí. Keď sa potom veci začnú meniť k horšiemu a budete ľutovať, že ste nešli voliť, môže byť už neskoro.

Ako sa teda rozhodnúť, keď neviete, koho voliť? Premyslite si, ktorá strana má hodnoty a riešenia, ktoré sa najviac približujú tým vašim. A to aj s vedomím, že voči niektorým jej riešeniam máte výhrady. Popri tom si pripomeňte správanie a rétoriku/slovník predstaviteľov strany/strán. A ak už so stranami, medzi ktorými sa rozhodujete, máme skúsenosť, túto skúsenosť si treba pripomenúť a zhodnotiť. Ešte raz: nie je to súťaž o ideálnu stranu ani o ideálneho lídra.

Na istotu alebo pomôcť strane pod čiarou?

Mnohí nevedia, čo je lepšie: hodiť to na istotu, alebo strane, ktorá je pod čiarou, aby sa prípadne dostala do parlamentu. To je dilema. A na prvý pohľad nie jednoduchá. Lenže ono to v zásade jednoduché je, len si to vyžaduje trochu matematiky a teórie pravdepodobnosti.

Ak sa pár tisíc voličov rozhodne dať hlas strane, ktorá má dlhodobo zhruba 3 až 3,5 %, nič jej to nepomôže a hlasy budú chýbať v demokratickom tábore (tie hlasy prepadnú a v prepočte napokon môžu pomôcť Smeru). Na to, aby sa takáto strana dostala do parlamentu, musela by jej dať hlas masa ľudí (v desiatkach tisícov).

Pre porovnanie. V roku 2020 mala SNS 3,16 %, t. j. 91 171 hlasov. Strana Za ľudí, ktorá bola posledná nad čiarou, dosiahla 5,77 % – 166 325 hlasov. Takže aby sa vtedy SNS dostala do parlamentu, potrebovala by ďalších zhruba 80 tisíc hlasov. Teraz si to porovnajte s dnešnou situáciou a odpovedzte si, či jednotlivci, ktorí chcú svojim hlasom pomôcť strane, ktorá sa pohybuje okolo 3,5 %, jej naozaj pomôžu. Tých pár tisíc hlasov bude chýbať inde a v konečnom dôsledku pomôže Smeru. A práve to môže dnes rozhodnúť o bytí či nebytí demokracie.

Okrem toho aj analýza vývoja preferencií strán a ich porovnanie s výsledkami volieb potvrdzuje, že strany, ktoré sa pred voľbami ani raz nedostali nad 5 %, vo voľbách neuspeli. Práve aj preto, že pár tisíc hlasov navyše vôbec nepomôže.

Iná by bola situácia, keby bola situácia bezproblémová a nerozhodovalo by sa o osude demokracie. Teda, keby bolo isté, že vládu zostavia demokratické a prozápadné strany. Vtedy by sme si mohli dovoliť luxus voliť hoci aj preferenčne okrajovú stranu, s ktorou sa vieme hodnotovo stotožniť.

V dnešnej situácii sú však akékoľvek úvahy, že dáte hlas ohrozenej strane, aby ste jej pomohli, jalové a takéto rozhodnutie vôbec nepomôže. Naopak, ohrozí možnosť zostaviť vládu demokratických strán a zvýši predpoklad vládnutia Smeru s extrémom. Preto v takomto prípade zostáva voľba na istotu, teda voliť stranu, ktorá reprezentuje demokratické hodnoty a západné civilizačné ukotvenie. Aj napriek výhradám, ktoré voči nej v niektorých veciach môžeme mať.