Samuel Zubo pochádza z Rimavskej Soboty. Študoval marketing a finančné plánovanie na Technickej univerzite vo Zvolene. Už počas štúdia začal pracovať v IT sektore. Šestnásť rokov žije a pracuje v Prahe, kde založil skautský oddiel, spoluzakladal spolok Pražská kaviareň aj občianske združenie Srdcom doma. Vďaka tejto organizácii a ďalším dobrovoľníkom sa podarilo významne zjednodušiť proces voľby zo zahraničia. V Prahe organizoval aj protesty Za slušné Slovensko.
Počet hlasov voličov zo zahraničia bol v porovnaní s voľbami roku 2020 vyšší zhruba o 20 percent. Čo zohralo podľa vás kľúčovú rolu?
Naša kampaň bola pozitívna, snažili sme sa zjednocovať slovenských občanov v zahraničí v duchu pomoci Slovensku, budúcnosti krajiny a našich blízkych a priateľov na Slovensku. Bolo veľmi príjemné byť súčasťou tejto bubliny, ktorá doslova obklopila Zem, pretože Slováci žijú po celom svete. Obrovskú rolu zohrali speváci, herci, umelci, prosto osobnosti, z ktorých väčšina pôsobí nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a preto veľmi dobre vníma rozdiely. Pomohli medzi svojimi fanúšikmi zvyšovať informovanosť o voľbe poštou a vyzývali ich, aby sa na voľbách zúčastnili. Veľkým dielom prispelo k úspechu aj 47 neziskových organizácií na Slovensku a krajanských spolkov v zahraničí.
V našej rýchlej povolebnej ankete na sociálnych sieťach, ktorej sa zúčastnilo 300 voličov zo zahraničia, až 31 % uviedlo, že volili prvýkrát poštou. To vyhodnocujeme tak, že sa darí rozširovať povedomie o možnosti voliť poštou.
Napriek tomu sa volieb zúčastnil asi len každý piaty občan Slovenska, ktorý pracuje alebo študuje v zahraničí.
Ak sa majú občania v zahraničí zaujímať o Slovensko, musia cítiť, že aj Slovensko sa zaujíma o nich a že ľuďom na Slovensku záleží na názoroch nás v zahraničí. Nielen výzvou na účasť pred voľbami. Je potrebné vytvoriť koncepciu práce s občanmi pôsobiacimi v zahraničí. Nič také dnes Slovensko nemá. Máme Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa však venuje najmä podpore krajanov vo svete, ktorí už nemajú občianstvo. Podporuje krajanov aj finančne. Avšak s občanmi Slovenska z takzvanej novej diaspóry, teda s tými, ktorí odišli po roku 1989 a stále majú so Slovenskom silné emocionálne puto, nikto nepracuje.
Vlády to riešia opakovanými a neúspešnými pokusmi o návratovú politiku. Každoročne odchádzajú ďalšie desiatky tisíc občanov do zahraničia. Popri návratovej politike by mal štát využívať potenciál občanov v zahraničí. Aj vonku môžu byť osožní pre Slovensko. Ak sa o nich teda bude štát zaujímať, určite sa bude účasť na voľbách zvyšovať.
S občanmi v zahraničí by mala pracovať každá vláda. Mala by si stanoviť ciele spolupráce. Slovensko sa môže len a len posunúť, keď zistíme, v ktorých krajinách pracujú naši občania v expertných pozíciách. Slovensko by tak mohlo získať know how z mnohých oblastí.
Ak som spomenul voľbu poštou, tak treba povedať aj to, že pri takejto voľbe je nezanedbateľným faktorom aj nutnosť zaplatiť poštovné. Túto prekážku prekonajú ľudia, ktorí sú veľmi zodpovední voči budúcnosti svojich blízkych na Slovensku. Niektorí zaplatili viac ako 40 eur za odoslanie svojho hlasu.
Po voľbách v roku 2020 bolo Slovensko najbližšie k rozšíreniu voľby poštou aj na ostatné voľby. Podporu našej požiadavke prisľúbili OĽANO, Za ľudí a SaS, teda tri zo štyroch strán vládnej koalície. Do parlamentu prišiel návrh na rozšírenie voľby poštou aj na prezidentské voľby až v čase rozpadajúcej sa koalície a tesne nezískal dostatočnú podporu.
Z vašich výstupov a prekvapilo, aký veľký bol rozdiel medzi počtom odoslaných žiadostí a počtom vrátených obálok.
Áno, rozdiel bol dosť veľký, počtom vyše 14 tisíc. To znamená, že viac ako 19 percent žiadajúcich nevolilo poštou. Dôvody, prečo sa tak stalo, by mali byť predmetom analýzy, aby sme nešpekulovali, či mnohí volili nakoniec osobne, alebo na odoslanie zabudli, alebo nevolili kvôli vysokým nákladom na poštu, nedostatku času, prípadne, či ich hlasy boli doručené po termíne.
Do volieb v roku 2020 sa problematike voľby poštou nik nevenoval a verejnosť nemala predstavu o problémoch spojených s takouto voľbou. Keď sme si agendu voľby zo zahraničia zobrali na starosť my, voliči sa na nás začali obracať so svojimi sťažnosťami a skúsenosťami. Zistili sme mnohé chyby a napokon sa nám podarilo dosiahnuť dôležité zmeny celého procesu voľby poštou. Túto agendu by však mal riešiť štát, ktorý má na to zdroje.
Vrátim sa ešte k pandémii. Igor Matovič nazval tých, čo sú v zahraničí vrátane pendlerov, ktorí kritizovali priam šikanózne opatrenia a povinnú štátnu karanténu, štekajúcimi psami. Ako to vtedy pôsobilo v komunite, respektíve medzi ľuďmi, s ktorými máte v rámci vášho občianskeho združenia kontakty?
Bol to šok. Bolo to krátko po tom, ako dostalo OĽANO vo voľbách v roku 2020 od zahraničných voličov vyše 14 %. Veľmi nás šokovalo, ako Matovič podnecoval vášne proti rôznym skupinám. Postupne to boli občania cestujúci do zahraničia, Rómovia, novinári a ďalší.
Na volebných výsledkoch 2023 vidíme, že voliči v zahraničí majú lepšiu pamäť. OĽANO tu dostalo menej ako 5 %. Voliči žijúci v zahraničí by ho poslali mimo parlament. Mnohí iste aj v reakcii na jeho drastické opatrenia na hrane zákona, bránenie občanom vstupu na Slovensko počas pandémie, hanlivé označovanie, či zatváranie zdravých ľudí s nakazenými ľuďmi v štátnej karanténe.
Voľby zároveň ukázali, že títo voliči sú odolnejší voči populizmu a extrémizmu.
Naša kampaň viedla k zatiaľ nedocenenému faktu. Zahraniční voliči ukázali, že nie sú xenofóbni a nie sú ani konšpirátormi, ktorých ovládajú stereotypy. Ak sa dostaneme do prostredia, ktoré je priateľské, slobodné, bezpečné a prajné, sme schopní prijať to za svoje a byť tiež takými. Viem to, pretože som si tým prerodom sám prešiel. Či sa Slováci po vycestovaní vrátia domov, to majú v rukách aj politici – oni svojimi rozhodnutiami vytvárajú prostredie a podmienky pre život.
Trochu humorne sme publikovali na sociálnych sieťach, že ak by sa 803 tisíc voličov zo Slovenska presťahovalo do zahraničia a volili by rovnako ako volili ostatní zahraniční voliči, tak väčšinu v parlamente by mali demokratické sily.
Výsledky ankety medzi voličmi zo zahraničia poukazujú aj na niektoré nedostatky, ktoré je potrebné riešiť. Môžu to byť podnety pre ďalšiu vládu.
Po voľbách v roku 2020 sme navrhli ministerstvu vnútra niekoľko zlepšení voľby poštou. Podarilo sa presadiť napríklad prenos kompetencií z obcí na ministerstvo vnútra a tiež vytvoriť štátnu aplikáciu pre podanie žiadosti o voľbu poštou. Voľba poštou sa zlepšila. Až 48 % respondentov ankety hodnotí voľbu poštou ako výbornú a 21 % ako veľmi dobrú. Rovnako však poukazujú na potrebu zlepšiť niektoré veci. Po skúsenostiach z volieb 2023 budeme ministerstvu navrhovať ďalšie vylepšenia.
Voliči žijúci v zahraničí by najviac privítali zavedenie elektronickej voľby. Ďalej upozornili na nevhodný formát obálok. Pošty v Dánsku, Nórsku, Holandsku, Veľkej Británii návratové obálky vracali opakovane späť voličom. Ďalej si respondenti želali bezplatné zasielanie hlasu, rozšírenie voľby poštou aj na prezidentské voľby, či možnosť vyzdvihnúť si volebné materiály ešte na Slovensku, pred cestou do zahraničia.
Čo si myslíte, bude niekedy na Slovensku vôbec reálna možnosť voliť elektronicky? O to viac, že s elektronizáciu na slovenský spôsob nemáme práve najlepšie skúsenosti, veľa omnoho banálnejších vecí, ktoré chceme riešiť elektronicky, nefunguje.
Som presvedčený, že áno. Aj Estónsko išlo na to postupne. Najprv umožnilo hlasovať pre časť obyvateľstva v komunálnych voľbách. Až neskôr to umožnili všetkým a aj v parlamentných voľbách. Využitie elektronickej voľby tam s každými voľbami rastie. Ale najprv sa Slovensko musí priblížiť Estónsku. Veď len nedávno počas pandémie boli osobné dáta státisícov občanov vystavených zneužitiu kvôli chybám Národného centra zdravotníckych informácií. Také chyby štát nesmie robiť.
Aká je vaša skúsenosť, je záujem Slovákov v zahraničí stretávať sa, utvárať komunity, združovať sa? Prípadne rozprávať sa o politickej situácii? Alebo je to len úsilie niekoľkých angažovaných jednotlivcov?
Sme rôzni. Niektorí občania Slovenska v zahraničí sledujú slovenskú politiku, iní sa naopak o politike odmietajú rozprávať. A potom sa stretávate aj s miestnymi, napríklad ja sa v Prahe stretávam s Čechmi, ktorí sa zaujímajú o dianie na Slovensku. Aj to pomáha zvyšovať angažovanosť. No a v kampani nám pomáhali Slováci z celého sveta.
Ak spomíname aktivity združenia Srdcom doma, nedá mi nespýtať sa, ako fungujete? Pretože aj samotná informačná kampaň niečo stojí. Dostávate nejaké príspevky, máte donorov?
Nemáme štruktúry, ani zamestnancov, ba ani rozpočet. Nemáme ani kanceláriu. Všetci to robíme popri svojej práci a vo voľnom čase. Pred voľbami to však predsa len bolo iné. Na kampaň sa nám vyzbierali súkromní darcovia, prispeli aj inštitúcie či organizácie ako Nadácia Slovenskej sporiteľne, Fond pre transparentné Slovensko s podporou Nadácie Pontis alebo Fond Action for democracy. Najväčšou položkou v kampani bola online reklama na sociálnych sieťach.
Vrátite sa na Slovensko? Prípadne, čo by sa malo zmeniť, aby ste sa vrátili?
Aj keď každodenne žijem tým, čo sa na Slovensku deje a sledujem správy, návrat zatiaľ neplánujem. Moja 13 ročná dcéra však návrat plánuje od svojich 6 rokov. Aj ona je dôvodom prečo sa angažujem v zmene Slovenska. Keby sa však Slovensko stalo modernou a ambicióznou krajinou po vzore Estónska, určite by som o návrate uvažoval.