V čase, keď bolo povinnosťou ministerky kultúry v parlamente uviesť návrh zákona o mediálnych službách, užívala si dovolenku. Na regate. Zrejme o tom nevedeli ani jej koaliční partneri. Pre spriaznenú televíziu v štýle cynického ačohentizmu tvrdila, že dovolenku mala už dlhšie vopred naplánovanú, navyše od nástupu do funkcie nemala dovolenku a v práci je do večera, takže sa vlastne nič nestalo, uvedenie návrhu sa len posunie. Vraj len chyba v komunikácii, akási „kolektívna vina“.
No uvážte, za osem mesiacov, chúďa, nemala dovolenku. A ešte k tomu do večera v práci. No neľutujte ju.
Po prvé je absurdné, že ministerka si užíva dovolenku v čase, keď prebieha schôdza parlamentu. Bolo jej povinnosťou zrušiť dovolenku a plniť si povinnosti vyplývajúce z funkcie, v tomto prípade byť v parlamente a uviesť návrh zákona. Rokovací poriadok Národnej rady SR jasne stanovuje, že „návrh zákona uvedie navrhovateľ zákona“. Jednoducho takto to je.
No je tu ešte možnosť, že v neprítomnosti ministra návrh zákona uvedie iný člen vlády a termín sa nemusí posúvať. Šimkovičová ani túto možnosť nevyužila.
Šimkovičová sa môže vykrúcať koľko chce, môže sa tváriť ako chce, ale keby sa takto správala v nejakej serióznej firme, už má na stole výpoveď.
Po druhé inovatívne vymyslela novú podobu kolektívnej viny. Novinka to nie je, koalícia aj útok na premiéra spája s kolektívnou vinou (opozícia, novinári, liberálne médiá). To je podlé a s prepáčením sprosté, ale títo falošní mierotvorci a ešte falošnejší hlásatelia zmieru ani po útoku nemajú zábrany útočiť, šíriť lži a bludy a rozdúchavať nenávisť. A dokážu politicky zneužiť čokoľvek, kedykoľvek a akokoľvek.
Ak odhliadneme od faktu, že bolo povinnosťou ministerky zrušiť výlet a byť v práci, v prípade neúčasti mala napísať ospravedlnenie aj s uvedením dôvodu a zároveň požiadať o posunutie predloženia zákona. Podpísaný list potom kancelária ministerky mala poslať kancelárii Národnej rady. Zároveň bolo jej povinnosťou počkať na vyjadrenie vedenia Národnej rady. Bodka. Celkom jednoduché.
Takže žiadna kolektívna vina, na vine je samotná ministerka, ktorá si mala overiť, či takýto jej list kancelária odoslala a počkať na stanovisko k jej neúčasti. No a len tak mimochodom, ak kolektívna vina, tak by malo byť jasné, aký je to kolektív, ktorý nesie vinu. Takže?
Nevhodné je aj samotné použitie termínu kolektívnej viny. Kolektívna vina znamená, že vina za nejaký skutok (reálny alebo zdanlivý) jednotlivca, prípadne niekoľkých jednotlivcov je pripisovaná kolektívu. Takýmto kolektívom môže byť nejaká organizácia, profesijná skupina, národ a podobne.
V dejinách princíp kolektívnej viny neraz slúžil na šírenie nenávisti a neznášanlivosti, na likvidáciu celých skupín obyvateľov, na pogromy, vyhladzovanie obcí atď. Slúžil ako mocenský nástroj zločinných totalitných režimov a vojenských diktatúr.
Princíp kolektívnej viny je tiež nástrojom extrémistickej scény slúžiaci na mobilizáciu voličov. Neraz ho používa aj dezinfoscéna.
Prekrývanie vlastného zlyhania cynickým ačohentizmom a rečami o kolektívnej vine je drzé, hlúpe a nevhodné. Zodpovedá však úrovni a správaniu tých, čo dnes riadia štát.