Špecialista na filmovú turistiku: Na Slovensku máme veľa krásnych filmových miest a lokalít. Malá časť túto príležitosť zatiaľ neuchopila

 
Tomáš Galierik vyštudoval kulturológiu a riadenie turizmu. Pracoval aj v cestovnej kancelárii. Dnes je špecialistom na filmový turizmus. Už dvadsaťdva rokov mapuje filmové miesta na Slovensku. Je autorom fantasy série pre mladých Linda a kľúč od Andary (2021), ale najmä dvoch encyklopedických kníh o miestach, kde sa nakrúcali domáce alebo zahraničné filmy, resp. filmové scény Filmové miesta (2021) a Filmové miesta 2. diel (2022).

 

Pôvodne to bol koníček, z ktorého sa napokon vyvinula práca vyžadujúca množstvo času a energie. Celkom na začiatku ho zaujali niektoré filmové miesta vo svete. Viaceré aj osobne navštívil. „Jednými z prvých takýchto miest, ktoré som navštívil, boli filmové lokality v Tunisku. Výnimočné sú aj filmové miesta v Jordánsku, či už mesto Petra alebo púšť Wadi Rum. Na týchto miestach sa nakrúcal napríklad Marťan, Transformers: Pomsta porazených, alebo Indiana Jones: Posledná krížová výprava,“ spomína na svoje cesty filmový nadšenec. „Veľkým zážitkom je vidieť Popeye Village, dedinku Pepka námorníka na Malte. Postavili ju kvôli filmu a dodnes ju tam majú ako atrakciu pre turistov.“

Neskôr svoju pozornosť presunul na miesta nakrúcania v Bratislave. „Pre mňa ako filmového fanúšika bolo fascinujúce sa dozvedieť, že George Clooney a Nicole Kidman rozbili niekoľko áut priamo pred Slovenským národným divadlom v Bratislave,“ hovorí autor dvojdielnej publikácie Filmové miesta. Sú to akoby potulky po filmovom Slovensku, zaujímavý sprievodca po jedinečných miestach a lokalitách, s ktorými sa spája ten-ktorý film.

Keď sa z koníčka stal vážny záujem vydať knihu, získavať informácie, overovať si ich a zhromažďovať materiály vôbec nebolo jednoduché. Nie vždy sa stretával s ochotou a ústretovosťou, niekedy zažil aj nezáujem a ľahostajnosť.

Na Slovensku je to tak

V nejednom prípade dostal dokonca aj zákaz publikovať informácie. Zdôvodnenie bolo až neuveriteľné: vraj si neželajú turistov.

„V minulosti som takmer desaťročie strávil v cestovnej kancelárii a videl som, v koľkých regiónoch sveta dokážu využiť potenciál filmových miest pre propagáciu regiónu a prilákanie návštevníkov. Ešte aj v Tunisku lákajú na miesta, kde sa nakrúcala Angelika. Keď tam prídete, žasnete, ako to využili, aké lákadlo z toho urobili. Pomáha to aj miestnym obyvateľom či už predajom suvenírov alebo cestovným ruchom vôbec. Na Slovensku máme zopár zaujímavých filmových miest a malá časť o turistov nestojí alebo túto príležitosť zatiaľ neuchopila,“ hovorí udivene Tomáš. „Viaceré regióny hľadajú niečo, čím by prilákali turistov, návštevníkov. Niektoré na to možnosti majú, no nevyužívajú ich. Preto verím, že viac povedomia o takýchto príležitostiach a o lákadlách tohto typu to postupne zmení.“

Pri príprave prvej knihy Filmové miesta však napriek ťažkostiam postupne zhromaždil také množstvo materiálu, že ho musel rozdeliť. Tak vlastne pripravoval naraz dva diely.

Lenže s vydaním prvej knihy to takisto nebolo jednoduché. Veľmi dlho hľadal vydavateľa. Dostával odpovede, že takýto projekt si vyžaduje spoluprácu so Slovenským filmovým ústavom, že je to úzkoprofilová téma a podobne. Vydavateľstvá tejto téme neverili. Snažil sa ich presvedčiť, nech si to aspoň prečítajú a že film nie je taká úzkoprofilová téma, aby nezaujala ľudí najmä v regiónoch a lokalitách, kde sa nejaké filmové scény nakrúcali. Ide predsa o špecifického sprievodcu, sú to vlastne potulky po filmovom Slovensku.

Napokon však vydavateľa predsa len našiel. „Mal som šťastie, že som našiel vydavateľa, ktorý vydáva knihy a publikácie o Slovensku a mal o takúto tému záujem. Takže nakoniec sa knihu podarilo vydať v naozaj krásnej podobe. Dokonca ilustrovanú aj vďaka spolupráci s RTVS a Slovenským filmovým ústavom,“ spomína Tomáš na prekonávanie ďalšej prekážky.

Ani v ére internetu to nie je jednoduché

Mapovanie filmových miest a zhromažďovanie materiálov robí dvoma spôsobmi. Niekedy si vyberie nejakú známu lokalitu, napríklad Vysoké Tatry a zisťuje, aké filmy či filmové scény sa tam nakrúcali. Inokedy postupuje opačne: „Pozriem si nejaký film a potom si skúsim overiť, či sú v tých scénach len umelé kulisy v štúdiu, alebo sú to konkrétne miesta, kde sa niektoré scény nakrúcali. Ak to ide, rád na tie miesta zájdem.“

Niekedy aj Slovenský filmový ústav uvedie, kde sa daný film alebo niektoré scény nakrúcali. Inokedy to v rozhovoroch prezradia aj samotní filmári. „No stáva sa, že filmári to dopletú. Napríklad povedia, že nakrúcali na Orave a pritom tam vôbec neboli. Je to častý prípad pri Terchovej a Vrátnej doline, liptovských dedinkách Malé a Veľké Borové, ale aj pri kysuckých obciach. Pre niektorých ľudí neznalých Slovenska je všetko s drevenicami Orava,“ dodáva Tomáš.

Pred nástupom internetu bolo zisťovanie informácií oveľa ťažšie. Ale ani dnes to nie je vždy jednoduché, pretože nie všetky filmové sú miesta priznané. „Ak je nejaký film príbehovo zasadený povedzme do Spojených štátov a nejaká malá scéna sa natočí aj u nás, informáciu o tom zvyčajne nenájdete. Takže ak takéto filmy nevidíte, takúto zaujímavosť bežne ani nemusíte zistiť.“

Takým je napríklad britsko-americký hororový film Dravci (Ravenous, 1999) zasadený do občianskej vojny v Amerike. „Tento film som videl veľakrát. Je tam scéna, keď po naháňačke skáču zo skaly. Keďže sa celý dej logicky odohráva v Amerike, nikdy mi nenapadlo, že tá skala je Tomášovský výhľad v Slovenskom raji. Až po čase mi to došlo. Dnes je táto informácia dokonca využívaná na vyzdvihnutie hodnoty tohto filmového miesta,“ spomína na ďalšiu zaujímavosť Tomáš. „Mimochodom Slovenský raj je vďačným miestom pre filmárov. Napríklad aj vo filme Perinbaba a Dva svety, ktorý zatiaľ nebol uvedený v kinách. Pri tomto filme to ani nikto nemusel uviesť, odhalila to jedna promo fotografia.“

Tomášovský výhľad bol vďačným miestom aj pre scény v takých filmoch ako Dračie srdce (1996), „Eragon“ (2006) a ďalšie. Dokonca sa tu nakrúcala aj scéna pre film „Marco Polo“ (2017).

Niekedy sa stáva, že jeden a ten istý interiér môžeme vidieť vo viacerých filmoch, len so zmenenými detailmi. „Napríklad interiér Primaciálneho paláca bol už vo viacerých filmoch akoby prezidentským palácom alebo biskupským sídlom. Vidíte tie isté dvere, tie isté typy zdobenia. Len nejaké pridané detaily sú odlišné.“

Filmové miesto sa dá niekedy spoznať aj podľa výhľadu z okna. Sú to napríklad vo filmoch využité reprezentatívne budovy, niektoré výškové stavby, prípadne zámky alebo kaštiele, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. Návštevník sa tam nedostane, preto ten interiér bežne nie je známy. No o danom mieste veľa napovie napríklad výhľad z okna.

A ktorý zahraničný film ho najviac prekvapil tým, že scény boli nakrúcané aj u nás? „Určite film Blood Red Sky, v preklade Krvavo červené nebo. Je to nemecký hororový thriller nakrútený pred dvomi rokmi. Keď na začiatku filmu lietadlo núdzovo pristáva na letisku, sprievodné titulky chcú diváka presvedčiť, že sa to odohráva na jednej škótskej základni. Pre nás je to zvláštne a zaujímavé, pretože v skutočnosti je to popradské letisko a v pozadí vidieť Vysoké Tatry.

Potulky po filmovom Slovensku

V prvom diele nájdeme napríklad filmovo výrazne vyťažené Múzeum oravskej dediny v Zuberci, ktoré je pravidelným hostiteľom filmových štábov a aj nedávno sa v ňom nakrúcala nová rozprávka režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Podobne ako Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke prepojené so seriálom Teta, Lietajúcim Cypriánom, filmom Želary alebo Zakliatou jaskyňou. Alebo Múzeum slovenskej dediny v Martine, ktoré sa neodmysliteľne spája s nakrúcaním Jakubiskovej Perinbaby. Dôležitými miestami prvej knihy sú mnohé známe hrady a zámky. Napríklad Červený Kameň, Spišský hrad, Bojnický zámok a iné.

V druhom diele nájdeme napríklad informácie o obci Blatnica, ktorá sa nachádza v Turčianskej kotline. „Práve tam vznikol v roku 1921 vôbec prvý slovenský celovečerný film Jánošík,“ hovorí Tomáš Galierik a pripomína tak, čím je táto obec z hľadiska dejín slovenskej kinematografie zaujímavá. „Autori filmu bratia Siakeľovci nás tak dostali na filmovú mapu sveta. Slovensko ako súčasť Prvej česko-slovenskej republiky sa zaradilo medzi desať krajín sveta, kde v časoch nemej éry kinematografie vznikol dlhometrážny film.“

Rolu Aničky po boku Thedora Pištěka hrala členka ochotníckeho divadla Mária Fábryová, ktorá sa tak stala prvou slovenskou filmovou herečkou. Tvorcov, bratov Jaroslava a Daniela Siakeľovcov tento film takmer zruinoval, no nakoniec len vo vtedajšom Československu zarobil 19 miliónov korún. Premietal sa aj v Spojených štátoch v prostredí amerických Slovákov. Jaroslav Siakeľ žil v Amerike a jeho pôvodným zámerom preto bolo tento film natočiť práve pre amerických Slovákov.

Z filmárskeho hľadiska je významný aj Čierny Balog. „Každá ulica, každé miesto je tam spojené s filmom“, hovorí Tomáš a dodáva, že sa tam nakrúcali scény filmov Nevera po slovensky a Pokoj v duši. Železnica v Čiernom Balogu hrá dôležitú úlohu v oboch týchto filmoch. „Podobne prekvapivé bolo pre mňa zistenie, že britský rodinný rozprávkový film Chlapec, ktorý sa volá Vianoce, sa nakrúcal aj vo Vysokých Tatrách.“

A aké sú najnovšie filmovačky v našich lokalitách? „Už spomenutá rozprávka režisérky Čengel Solčanskej s názvom Tri zlaté dukáty sa mimo Zuberca nakrúcala aj na Oravskom hrade a pri hrade v Beckove. Na Netflixe sa začala streamovať Zakliata jaskyňa, ktorá sa pred časom nakrúcala v Súľovských skalách, v Domici aj v skanzene na Kysuciach. Pre nás je možno nešťastím, že bez slovenského znenia, čo značne devastuje divácky zážitok. Avšak po stránke filmových miest je stále vidieť, že na Slovensku máme množstvo krásnych miest a lokalít, ktoré sa pre film doslova ponúkajú,“ hovorí Tomáš o najnovších spojeniach filmu a krásnych slovenských lokalít.

Nevyužitý potenciál niektorých lokalít

Viaceré obce sa síce snažia využiť fakt, že v danej lokalite sa nakrúcal nejaký film, resp. filmová scéna, ale nevedia, ako to uchopiť, ako to zrealizovať.

Niektorých brzdí obava, či sa napríklad po zverejnení fotografií nedostanú do problémov kvôli autorským práva. „Nevedia, ako na to. Pritom sa stačí obrátiť na producentov či filmovú spoločnosť, pre ktorú je niečo také vždy vítanou reklamou. V takýchto prípadoch sa snažím pomôcť, poradiť,“ hovorí Tomáš o ďalšej svojej skúsenosti pri mapovaní filmových miest. „Neviem si predstaviť, že by nejakej dedinke na Slovensku niekto nedal autorské práva na nejakú fotografiu alebo že by žiadal nejakú neúnosnú platbu. Niekedy len treba chcieť. Inokedy stačí osloviť ľudí, ktorí vedia, ako na to, vedia poradiť a pomôcť.“

Viackrát pomohli neznámi nadšenci

„Ľudia sú nadšení, keď odrazu zistia, že v ich obci sa v minulosti nakrúcal nejaký film,“ hovorí Tomáš. „Napríklad na Kysuciach, odkiaľ pochádzam, sa čudovali, keď som im vravel, že sa tam nakrúcal Lietajúci Cyprián. Na tom istom mieste, v osade U Romana v areály skanzenu vo Vychylovke sa nakrúcala aj rozprávka Čertovské pero.“

Rovnako ho teší, keď sa mu ozvú neznámi ľudia a poskytnú mu informácie, ktoré by sa inak nedozvedel. „Napríklad keď sa mi niekto ozve, že to a to musím v knihe uviesť, lebo mu o tom rozprával jeho otec, ktorý bol pri nakrúcaní. Je veľa takýchto zaujímavostí a detailov, o ktorých nik nevie, nikde nie sú uvedené a je dobré ich spracovať a zachytiť. Je to dobré aj pre dané obce a lokality ako súčasť ich príbehu.“

Práve takíto nadšenci Tomášovi už veľakrát pomohli zaujímavými typmi alebo informáciami o nakrúcaní filmových scén. Napríklad o filme Pieseň o sivom holubovi. Je to filmový debut režiséra Stanislava Barabáša, ktorý neskôr emigroval a stal sa úspešným a oceňovaným režisérom. Uvedený film patrí do zlatého fondu slovenskej kinematografie. „Je to smutný film, smutná je aj záverečná scéna, hovorí Tomáš. „Ozval sa mi syn jedného z hercov a ozrejmil mi niektoré detaily, povedal mi zaujímavé informácie, ktoré sa človek bežne nedozvie. Bol o pre mňa milý zážitok.“

Pri vodopáde v Lúčkach sa nakrúcala scéna jednej talianskej rozprávky. Nikde o tom nie je žiadna zmienka a žiadna zaznamenaná informácia. Ozvala sa mu však jedna pani, ktorá bola pri nakrúcaní a upozornila ho na takúto zaujímavosť. „Je to v podstate neznáma trojhodinová talianska rozprávka. Spojenie s lokalitou a ďalšie filmové dielo, ktoré možno s konkrétnym miestom spojiť, by pritom po čase celkom upadlo do zabudnutia. Takýmto ochotným ľuďom, nadšencom, ktorí mi poskytnú neoceniteľné informácie, mám byť prečo vďačný. A možno časom nie len ja, ale aj vďačné budú aj konkrétne miesta.“

Vnímanie atraktivity filmového turizmu sa zlepšuje

Za tie roky, čo sa Tomáš venuje propagácii a filmovému turizmu, dnes už vidí viaceré zmeny. „V minulosti sme nemali možnosť vidieť otvorené a viditeľné využívanie filmových prepojení a zaujímavostí v článkoch a blogoch štátnych inštitúcií a múzeí. A ani tie existujúce blogy a články neboli bežnou súčasťou vlastnej propagácie. Dnes však už aj tu vidieť výrazný vývoj,“ hovorí Tomáš v nádeji, že situácia sa bude ďalej zlepšovať.

Význam filmového turizmu je prijímaný aj v profesionálnom filmovom svete. Záujem vysokých škôl a médií je v poslednom čase na inej úrovni. Záujem o tému vníma Tomáš aj priamo na jeho alma mater, Univerzite Konštantína filozofa v Nitre, kde mal takisto, mimo iných škôl, možnosť prednášať.

Tému filmového turizmu a rozvoja turizmu na miestach, kde by práve film mohol do značnej miery prispieť k turizmu a cestovnému ruchu, si dnes už začínajú všímať viaceré regióny a organizácie. Práve prednáška Tomáša Galierika o filmovom turizme a filmových miestach východného Slovenska bola prvým podujatím tohtoročného filmového festivalu Art Film Fest Košice 2023.

V plánoch autora knižnej série Filmové miesta je v budúcnosti rozsiahlejšia encyklopédia svetových filmových miest, na ktorej pracuje už dlhší čas.

Tak ako postupne pribúdajú ďalšie filmové diela a seriály, postupne sa mení aj filmový turizmus, ktorý v zahraničí neraz prekonáva všetky očakávania a zásadne sa mení aj vnímanie tohto typu turizmu.