Dňa 9. júna 1942 bola pomstou za atentát na Reinharda Heydricha vyvraždená obec Lidice. Zo 493 obyvateľov bolo na mieste zabitých 174. Mnohí z tých, ktorí sa v čase masakry nachádzali mimo obce, boli dodatočne zastrelení v Prahe. Vyše sto žien a detí bolo odvlečených do koncentračných táborov v Poľsku, odkiaľ sa nikto z nich nevrátil. Celkový počet obetí bol 339.
Podľa výpovede veliteľa gestapa v Kladne Wiesmanna boli Lidice vyhladené na priamy rozkaz Adolfa Hitlera. Jedným z hlavných vykonávateľov tohto zločinu bol SS-Obersturmführer Max Heinrich Rostock (1912 – 1986), pôvodne majiteľ obchodu s farbivom, neskôr muž s rýchlou kariérou v SS a veliteľ kladnianskej pobočky Sicherheitsdienstu (SD). Za zásluhy pri potláčaní nepriateľov Ríše bol vyznamenaný Vojnovým krížom 2. triedy. Keď už vlastnil dom aj auto, oboje skonfiškované Židom, zatúžil vlastniť aj továreň.
Počas príprav lidickej akcie bolo úlohou Rostockových agentov sledovať správanie sa obyvateľov. On spolu s dvomi podriadenými vylúpil kostol a kvôli evidencii obyvateľov zhabal matriky. Získanie evidencie obyvateľstva bolo zvyčajným krokom pri nacistických vyhladzovacích akciách. Ukradnuté matriky nacisti vždy zničili. Podľa svedkov Rostock zbil lidického farára a oddeľoval deti od matiek pred ich deportáciou do koncentračného tábora.
Po vojne, keď už bol na medzinárodnom zozname hľadaných vojnových zločincov, pokojne žil v Heidelbergu a používal dievčenské priezvisko svojej manželky. Paradoxne ho však práve ona udala Američanom. Keď mal byť vydaný do Československa, počas prevozu ušiel. Roku 1948 ho vo Francúzsku zatkli pre priekupníctvo a keď odhalili jeho pravú totožnosť, bol vydaný do Československa. Lenže československé štátne orgány, v tom čase zamestnané bojom proti triednemu nepriateľovi, vykonštruovanými politickými procesmi a represáliami proti stovkám nevinných ľudí, sa mu príliš nevenovali.
Až na jeseň 1951 bol pripravovaný proces s nadporučíkom SS Rostockom a ďalšími štyrmi vojnovými zločincami, medzi nimi s dvomi generálmi SS. Krajský výbor KSČ určil uložiť tresty smrti. Dňa 25. augusta 1951 bol aj Rostock odsúdený na trest smrti, jeho poprava sa však opakovane odkladala, až mu napokon 14. októbra 1953 prezident Antonín Zápotocký udelil milosť a trest smrti zmenil na doživotie.
Rostock sa ponúkol, že bude spolupracovať s ŠtB. Hoci v oficiálnych dokumentoch ŠtB uviedla, že jeho ponuku radikálne odmietla, v skutočnosti s ním vo väzení tajne začala spolupracovať a po čase mu určila úlohy v Západnom Nemecku. Dňa 4. februára 1960 bol ako agent ŠtB s krycím menom Fritz eskortovaný na česko-nemecké hranice. V Nemecku mal rozpracovávať tzv. Gehlenovu organizáciu, spravodajskú službu, ktorá sa orientovala na komunistické krajiny, zvlášť na Sovietsky zväz. ŠtB v roku 1958 založila na Gehlenovu organizáciu objektový zväzok s názvom BND (zv. č. 10792) a s krycím názvom Gehlenova organizácia. Rozpracovávanie bolo ukončené v roku 1976.
Rostock nepodával z Nemecka žiadne relevantné informácie, zato všade rozprával o tom, že spolupracuje s komunistickou tajnou službou. Tak sa vlastne zámerne dekonšpiroval a skutočnej spolupráci sa šikovne vyhol. Pre ŠtB pracoval v Nemecku aj jeho bývalý esesácky nadriadený, ktorý tajnú službu informoval o tom, že Rostock sa všade chváli spoluprácou. ŠtB potom jednoducho skonštatovala zlyhanie svojho agenta a jeho zväzok založila.
V Lidiciach boli postavené mramorové mohyly. Najvyšší stranícki i štátni činitelia organizovali pietne spomienky na vyvraždené obete. A medzitým si jeden z hlavných zodpovedných za vyhladenie Lidíc, vojnový zločinec Max Rostock vďaka československým štátnym orgánom užíval pokojný život v Západnom Nemecku.
(SME, 13. 6. 2007)