Lži, nepravdy a polopravdy, ignorovanie faktov, absencia vecných argumentov, vytesňovane politickej kultúry a nepísaných demokratických pravidiel, vulgarizovanie politiky a nárast agresívnosti. Tieto i ďalšie podobné javy nie sú nové a v minulosti zakaždým znamenali vážne ohrozenia slobody a demokracie. To by malo byť pre nás poučné a varovné.
Timothy Snyder v knihe O tyranii s podtitulom Dvadsať ponaučení z 20. storočia uvádza štyri spôsoby likvidovania pravdy v politickom priestore, resp. štyri formy, ktorými pravda hynie. Sú to zároveň štyri kroky manipulatívneho vytvárania fiktívneho sveta, ktorý sa prezentuje ako reálny a v ktorom sa pravda stáva obeťou politickej nekultúrnosti a chorých ambícií niektorých jednotlivcov.
Prvým spôsobom je negovanie overiteľnej reality: šírenie výmyslov a lží, ktoré sú prezentované ako fakty a pravda. Ocitli sme sa v ére tzv. postpravdivej či postfaktickej politiky. „Deklasovaním sveta, aký je, sa začína vytváranie fiktívneho kontrasveta.“ No ak ako občania prijímame nepravdy, ak sa nezaťažujeme overovaním faktov a zriekame sa ich, zriekame sa slobody.
Druhý spôsob nazýva Snyder šamanským zariekaním. Je to neustále opakovanie nepravdivých tvrdení. U lojálneho či nekritického publika budia zdanie hodnovernosti a menia sa na presvedčenia. Patrí sem aj opakovanie negatívnych, dehonestujúcich prívlastkov pre nepohodlných kritikov a politických súperov, útoky na osobnú integritu atď. Takýmto dehonestovaním sa neraz vytvárajú a šíria negatívne slovné stereotypy, ktoré sa potom objavujú v slovníku mnohých ľudí.
Tretím spôsobom sú nereálne sľuby. Znejú lákavo, no v skutočnosti sú len rétorickým či marketingovým prostriedkom. Niekedy sú dokonca vo vzájomnom protiklade. Nevyjadrujú zamýšľané ciele, no vytvárajú spojenie medzi sľubujúcim a jeho publikom.
Napokon je to pokrivená viera v seba, ktorá má podobu narcistických až sebazbožšťujúcich vyjadrení. Sebaistá demagógia sa však tým, čo jej podľahnú, javí ako normálna.
Cieľom demagógie defektných lídrov je „vyvolať v ľuďoch emócie skôr, než by mali čas overiť si fakty“. Občan bez rozlišovania a kritického myslenia sa ocitá v osídlach manipulácií, ktoré demolujú demokraciu. Šíri sa cynizmus, ktorý mnohým dáva pocit akejsi trendovosti, ba dokonca alternatívnosti.
Ak sa štyri uvedené spôsoby a prejavy objavujú aj dnes, treba sa mať na pozore a brať vážne riziká a ohrozenia. Pretože tak ako boli v dejinách, resp. v iných spoločnostiach ohrozením slobody a demokracie a v nejednom prípade predzvesťou jej rozvratu, rovnako vážnymi ohrozeniami sú aj tu a teraz, a to aj v priestore slovenskej politiky.
Ako upozorňuje Timothy Snyder, „história sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia“. Európska história 20. storočia ukazuje a odovzdáva nám skúsenosť, že „spoločnosti sa môžu rozpadnúť, demokracie padnúť, etika skolabovať“ a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných a neľahkých situáciách. Z týchto skúseností sa môžeme poučiť.
Myslieť si, že negatívne javy, ktoré dnes vidíme, nie sú také vážne a vymiznú samé od seba, myslieť si, že dnes sa nič nezvratne zlé nemôže stať a demokracia nás pred takýmito hrozbami automaticky ochráni, je mylná úvaha.