Našu históriu prepisujú ľudia, ktorí aktívne pôsobili v represívnych zložkách komunistického režimu. Slovenské súdnictvo už absurdnejší signál vyslať ani nemôže. Sudcovské kliky komunistických rezíduí a zharabinizovanej justície sa nám všetkým cynicky smejú do tváre.
Pred rokmi Národná rada prijala zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, v ktorom „vedená snahou vyjadriť mimoriadnu úctu obetiam komunistického systému“, ako aj „uložiť do pamäti národa utrpenie a obete tisícov občanov“, vyhlasuje, že komunistická strana je zodpovedná za spôsob vlády pred novembrom 1989. Pretože režim „popravoval, vraždil a žalároval“ nepohodlné osoby, používal proti nim brutálne metódy a „na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny“, Národná rada zákonom vyhlásila, že režim pred rokom 1989 bol odsúdeniahodný.
Štátna bezpečnosť bola represívnou zložkou a jej dôstojníci sa aktívne podieľali na budovaní zločinného režimu. K tomu im slúžila aj široká sieť donášačov, udavačov a tajných spolupracovníkov.
Po roku 1990 boli v postkomunistických krajinách zriadené rôzne inštitúcie pamäti národa. Ich prvoradou úlohou je na základe profesionálneho bádania rozkryť spôsob fungovania totalitných režimov a ich represívnych zložiek a sprístupniť ich archívne dokumenty.
Archívne dokumenty sú evidenciou, preto je ich súdne vyhodnocovanie hlúposť. No aby v takýchto otázkach rozhodovali slová eštebákov, je absolútne neprijateľné.
Slovenské súdy neprihliadali na listinné dôkazy a očisťujú Andreja Babiša najmä na základe svedeckej výpovede eštebákov v jeho prospech. Nadradili nedôveryhodné svedectvá eštebákov (vrátane toho, že jeden z nich si na tie udalosti nepamätá) nad dobové úradné dokumenty a archívne záznamy. Slovo bývalých eštebákov má pre naše súdy (zatiaľ) väčšiu váhu než odborné znalosti tých, čo zločiny totalitného režimu a jeho represívnych orgánov profesionálne skúmajú.
Nestačilo ani 44 strán a 229 dôvodov. Ak ÚPN predloží nie jeden, ale hneď niekoľko zväzkov, z ktorých „je zrejmé, že agent Bureš orgánom ŠtB poskytol spoľahlivé informácie a plnil pridelené úlohy“ a súdy to zmetú zo stola, otázky a pochybnosti sú namieste.
Dôveryhodnosť bývalých eštebákov, ktorí svedčili v prospech Babiša, však spochybňujú vyjadrenia českého dôstojníka ŠtB Jaroslava Lamra. Ten vylučuje možnosť nevedomej spolupráce s ŠtB a tvrdí, že každý, kto bol vedený ako agent, „agentom bol a vedel o tom“, vedel, že „jedná s ŠtB a čo od neho chceme“. Lamr tiež poprel, že by ŠtB takéto materiály falšovala.
Ďalší český dôstojník ŠtB Jaromír Ulč dokonca tvrdí, že medzi členmi ŠtB platí, že nebudú svedčiť proti sebe ani proti svojim agentom. Inými slovami, eštebák svojho agenta nezradí.
Bývalí príslušníci Štb Július Šuman, František Hakáč a Andrej Kuľha buď klamali pred rokom 1990, alebo klamú dnes. Súdy sa rozhodli, že teraz hovoria pravdu. Prečo ich teda Babiš nežaluje za poškodenie mena?
(Aktuálne.sk 9. 2. 2017)