Najlepšie hrnce na svete, k tomu výlety a pohostenie. No nekúp to, vraveli si mnohí seniori v čase, keď v karpatskej kotline kraľovali teplákoví mafiáni, postveksláci a šmejdi. Keď sa množili reportáže o praktikách šmejdov, niektorí z nich sa presunuli do sféry energetiky, kde to skúšali s podvodnými zmluvami. Tam to až tak nešlo, tak radšej skončili.
Bolo to zhruba v čase, keď holohlaví pubertiaci vyrástli z náckovských iniciačných rituálov, pobehovania s fakľami z Hornbachu a ziapania neoľudáckych sprostostí. Čo však neznamená, že šmejdi sa vytratili a že náckom sa hlavy vyčistili.
Nová generácia karpatských šmejdov, dedičov fakľových pubertiakov a expertov s alternatívnym videním sveta i ľudského zdravia objavila svet politiky. Lákavý, pohodlný, lukratívny. Stačí byť sám sebou: tárať nezmysly, byť neprimerane sebavedomý, arogantný, tupý, agresívny. Tým, čo sa ozvú, sa stačí povyhrážať, zastrašiť ich a poprípade sa aj pomstiť, aby ostatní videli, kto je tu zemepánom. No a najmä nenechať sa vyrušovať pravdou, faktami a slušnosťou.
Seniorské informačné centrum v rámci osvety a pomoci seniorom na svojej webovej stránke upozorňuje na spôsoby šmejdov, že „častým obrazom ich správania je arogancia a vulgárne vyjadrovanie“, používajú rôzne nekalé praktiky, nebránia sa nátlaku ani fyzickému násiliu, potenciálnych zákazníkov „zvážajú ďalej od bydliska“ atď.
Nie, toto nie je opis správania sa Fica a vládnej moci, ale mohol by byť. Lebo ako pred časom napísal český producent, režisér a autor niekoľkých kníh Vladimír Mertlík, „aký je rozdiel medzi obedom zdarma a útokom na strach a obavy týchto ľudí? Kto profituje zo strachu bez príčiny, zo sľubov bez šance na splnenie? Kto ponúka zdarma niečo, čo treba najprv draho zaplatiť?“ Ak ľudia naletia, „na vine nie je staroba, len nižší prah sociálnej inteligencie, samota a hlad po spoločnosti, ktorý zbavuje ľudí ostražitosti“.
A tak im šmejdi karpatskej politiky predávajú ilúzie. A oni ich preto tak milujú.
Takto sme tu dnes. V krajine, kde ministri navštevujú dezinformačné médiá a na nepohodlných policajtov dopadá meč pomsty. V krajine, kde prokuratúra šikanuje ľudí, čo upozorňujú na sektárske praktiky a ich nebezpečenstvo, no generálny prokurátor vyzýva k zdravému životnému štýlu a vodičov k opatrnosti na cestách.
V krajine, kde sú korupčníci prepúšťaní a fejkoví milovníci folklóru valcujú internet. Kde stále niet diaľnice z jedného konca na druhý, hoci ju už dávno ktosi sľuboval, a k tomu teraz úvahy o vlakoch presne opačné ako vo vyspelom svete. Kde sú štátne nemocnice zväčša v dezolátnom stave, horšie ako na úsvite perestrojky. V krajine, kde nám vládnu povery a svedkovia alternatívneho sveta so soľou a octom proti covidu. V krajine, kde sa z novinárov robia terče a kde nejaký poľovník z Očovej môže hrubo urážať poslankyňu, lebo si tak zvykol doma na dvore.
V krajine, kde ešte aj hokej riadi človek, z ktorého sme čoraz viac zhrození. V krajine, kde sa o mafiánovi natočí film v čase, keď žiada o prepustenie na slobodu, čo sa v civilizovanom svete nerobí, len v tomto karpatskom svete bez zábran. A ešte v názve s familiárnym oslovením, aby sme videli, aký to bol frajer. Toto nie je Coppola, ani De Palma, ba ani Scorsese, ale Slovensko. Krajina, kde klietkoví bitkári, vulgárni raperi a prapodivní influenceri sú celebrity. Krajina politických šmejdov a krajina tých, čo ich milujú.
Toto je dnes s krajinou niekdajších hrdinov odporu. S krajinou vedcov a výskumníkov, skvelých pedagógov a oddaných zdravotníkov, divadelníkov, spisovateľov a básnikov, umelcov, cestovateľov, hudobných i hereckých géniov. S krajinou nadšených dobrovoľníkov i neúnavných ochrancov prírody.
Takto sme tu dnes. V krajine, ktorej sa moderný a civilizovaný svet vzďaľuje a z ktorej mozgy a talenty potichu odchádzajú.