Nezaplatenie prístupu do najväčšej európskej databázy vedeckej literatúry je škandál, ktorý potvrdzuje, ako pristupuje k financiám a k vede a vzdelávaniu súčasná vládna garnitúra.
Za takýto škandál by mali byť kompetentné osoby vrátane ministra školstva, vedy a výskumu odvolané. Nič na tom nemenia ani sebazáchovné prísľuby nápravy ako reakcia na širokú medializáciu kauzy.
Kompetentní sa tvária, akoby problém vznikol zo dňa na deň. Lenže Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) spadajúce pod ministerstvo školstva neuhradilo vydavateľstvu Elsevier predplatné za celý minulý rok. Napriek tomu mali slovenskí vedci až doteraz voľný prístup do databázy. Dlhý čas sa dalo zamietnutie prístupu očakávať. Ťažko uveriť, že šlo len o nejaké nedopatrenie, či náhodu.
K úspešnému napredovaniu domácej vedy i vysokého školstva patrí aj prístup k elektronickým knižniciam popredných svetových vedeckých článkov a publikácií. Stratou prístupu do databázy strácajú vedci, respektíve univerzity a vedecké pracoviská prístup k najnovším vedeckým poznatkom. A má to dopad aj na hodnotenie výkonu vedeckých pracovísk, vysokých škôl i jednotlivých vedcov.
Veda (resp. výskum a vývoj) patrí medzi kľúčové hybné sily ekonomík všetkých vyspelých krajín sveta. Konkurencieschopnosť ekonomík (následne aj životná úroveň obyvateľov) je ovplyvnená aj výškou investícií do vedy.
Európska únia v stratégii Európa 2020 vytýčila ako jeden z hlavných cieľov zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na úroveň 3 % HDP. Fínsko, Švédsko a Dánsko túto úroveň presahujú (podobne aj Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ), Nemecko a Rakúsko sú tesne pod touto hranicou. Slovenská republika patrí medzi krajiny únie s najnižšími výdavkami na vedu (výskum a vývoj), pod jedným percentom (pre porovnanie napr. Česko dáva na výskum a vývoj takmer 2 % v pomere k HDP).
Veda je u nás odsúvaná na okraj záujmu, pretrváva jej zastarané chápanie i zastaraný systém jej riadenia a znižuje sa aj počet ľudí zamestnaných vo sfére vedy. „Hlavnou príčinou žalostného stavu vedy na Slovensku je nepochopenie podstaty znalostnej ekonomiky a takisto úlohy vedy v podpore konkurenčnej schopnosti ekonomiky v informačnom veku,“ napísal pred časom ekonóm Ivan Klinec.
Vo svete však pôsobí množstvo špičkových slovenských vedcov, ktorí majú vysoké renomé. Že o nich veľmi nevieme a ich práca nie je popularizovaná a medializovaná, to je už iný problém. Na tom majú svoj diel viny aj médiá, najmä verejnoprávne.
Ale späť k najnovšej kauze. Iste, podpora vedy nie je taká lukratívna ako biznis so spriaznenými biznismenmi. Neprináša ani taký marketingový efekt ako kecy o hrdosti, odbornosti a slušnosti, o charaktere a hlase rozumu, alebo o držaní slova.
Vďaka širokej medializácii kauzy sa problém zrejme zakrátko vyrieši. Lenže táto udalosť nie je náhodná. Nezaplatenie prístupu do databázy vedeckej literatúry zapadá do spôsobu narábania s financiami a do koloritu nezáujmu o vedu, výskum a vzdelávanie. Do rámca toho, ako to tu (ne)funguje. Potom sa divíme, že máme taký odliv mozgov a takmer žiadny príliv.
Naozaj Good Idea Slovakia.
(Aktuálne.sk 12. 1. 2016)