Toto Babiša nepoteší

 
Konečne sa našli normálni sudcovia, ktorých právny názor v kauze Babiš zodpovedá aj zdravému rozumu. Sudcovia, ktorí pripomenuli aj toľko opomínaný zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

ÚPN nemá byť kvôli zväzkom Štb žalovanou stranou a bývalí príslušníci Štb nie sú v takýchto sporoch dôveryhodní svedkovia – to sú v tejto veci dva základné a definitívne odkazy Ústavného súdu.

Ústavný súd potvrdil, že súdy, od okresného až po Najvyšší postupovali v rozpore so zákonom a porušili právo. Dobre, v právnickej reči sa to nazýva pochybením. Od začiatku však boli tieto tzv. pochybenia priveľmi očividné. Natoľko, že aj nevdojak vyvolávali rôzne otázky a pochybnosti. Ústavný súd teraz v náleze definitívne potvrdil, že okresný súd sa dopustil „vážneho procesného pochybenia“ a povinnosťou krajského súdu bolo tieto pochybenia napraviť. Potvrdil tiež, že protiprávne postupoval aj Najvyšší súd.

Rozhodnutie Ústavného súdu je prelomové. Po prvé preto, že jasne deklaruje, že ÚPN nemá byť v podobných prípadoch žalovanou stranou. Z jednoduchého dôvodu: ÚPN nie je pôvodcom zväzkov, ani ich nijako neupravuje, ale zverejňuje ich tak, ako mu to ukladá zákon.

Po druhé preto, že bývalých dôstojníkov Štb nepovažuje v takýchto prípadoch za dôveryhodných svedkov. Skutočnosť, že sa bývalí príslušníci Štb svojou činnosťou aktívne podieľali na presadzovaní komunistického režimu, ktorý bol aj podľa našej legislatívy odsúdeniahodný, „objektívne vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti“. Ak súdy chceli vychádzať z ich svedeckých výpovedí, bolo podľa Ústavného súdu ich povinnosťou (!) nespochybniteľne odôvodniť, prečo takýchto svedkov považujú za dôveryhodných a ich výpovede za pravdivé a dôveryhodné.

Lenže nedôveryhodní nie sú v tomto prípade len eštebáci. V istom zmysle sú nimi aj sudcovia, ktorí na nižších stupňoch v tomto prípade rozhodovali.

Po rozhodnutí Ústavného súdu je namieste aj otázka: Budú sudcovia, ktorí v procese rozhodovania postupovali v rozpore so zákonom a porušili právo braní na zodpovednosť? (V tomto prípade je totiž vylúčené, že by sa dalo alibisticky hovoriť len o odlišných právnych výkladoch.) Keď ktokoľvek iný „pochybí“ konaním v rozpore so zákonom, resp. poruší niekoho práva, je braný na zodpovednosť. Slovo pochybenie sa azda používa preto, aby sudcovia nemuseli za svoje prešľapy niesť zodpovednosť?

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs