Toto Babiša nepoteší

 
Konečne sa našli normálni sudcovia, ktorých právny názor v kauze Babiš zodpovedá aj zdravému rozumu. Sudcovia, ktorí pripomenuli aj toľko opomínaný zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

ÚPN nemá byť kvôli zväzkom Štb žalovanou stranou a bývalí príslušníci Štb nie sú v takýchto sporoch dôveryhodní svedkovia – to sú v tejto veci dva základné a definitívne odkazy Ústavného súdu.

Ústavný súd potvrdil, že súdy, od okresného až po Najvyšší postupovali v rozpore so zákonom a porušili právo. Dobre, v právnickej reči sa to nazýva pochybením. Od začiatku však boli tieto tzv. pochybenia priveľmi očividné. Natoľko, že aj nevdojak vyvolávali rôzne otázky a pochybnosti. Ústavný súd teraz v náleze definitívne potvrdil, že okresný súd sa dopustil „vážneho procesného pochybenia“ a povinnosťou krajského súdu bolo tieto pochybenia napraviť. Potvrdil tiež, že protiprávne postupoval aj Najvyšší súd.

Rozhodnutie Ústavného súdu je prelomové. Po prvé preto, že jasne deklaruje, že ÚPN nemá byť v podobných prípadoch žalovanou stranou. Z jednoduchého dôvodu: ÚPN nie je pôvodcom zväzkov, ani ich nijako neupravuje, ale zverejňuje ich tak, ako mu to ukladá zákon.

Po druhé preto, že bývalých dôstojníkov Štb nepovažuje v takýchto prípadoch za dôveryhodných svedkov. Skutočnosť, že sa bývalí príslušníci Štb svojou činnosťou aktívne podieľali na presadzovaní komunistického režimu, ktorý bol aj podľa našej legislatívy odsúdeniahodný, „objektívne vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti“. Ak súdy chceli vychádzať z ich svedeckých výpovedí, bolo podľa Ústavného súdu ich povinnosťou (!) nespochybniteľne odôvodniť, prečo takýchto svedkov považujú za dôveryhodných a ich výpovede za pravdivé a dôveryhodné.

Lenže nedôveryhodní nie sú v tomto prípade len eštebáci. V istom zmysle sú nimi aj sudcovia, ktorí na nižších stupňoch v tomto prípade rozhodovali.

Po rozhodnutí Ústavného súdu je namieste aj otázka: Budú sudcovia, ktorí v procese rozhodovania postupovali v rozpore so zákonom a porušili právo braní na zodpovednosť? (V tomto prípade je totiž vylúčené, že by sa dalo alibisticky hovoriť len o odlišných právnych výkladoch.) Keď ktokoľvek iný „pochybí“ konaním v rozpore so zákonom, resp. poruší niekoho práva, je braný na zodpovednosť. Slovo pochybenie sa azda používa preto, aby sudcovia nemuseli za svoje prešľapy niesť zodpovednosť?