Popri víťazstve demokratických zoskupení a odsunutí komunistov do politického zabudnutia (konečne!) ponúkli české parlamentné voľby niekoľko lekcií či odkazov aj pre slovenskú politiku a slovenského voliča.
- Slušnosť a kompetentnosť
Profesor Petr Fiala (ODS) oživil morálny étos v politike. Nerobil nedôstojnú drámu a nevyvolával konflikty. Zo snahy zvíťaziť nerobil šou ani cirkus, nenechal sa strhnúť k útočnej, agresívnej kampani, neviedol vojnu, nerobil hysterické výpady a nevykrikoval, kto každý pôjde do basy. A nevytváral atmosféru pomsty. V tomto kontexte však nemožno opomenúť ani Víta Rakušana (STAN).
Slušnosť nie je prežitok ani naivná rekvizita, ale základná a potrebná vlastnosť, navyše schopná aj osloviť a zvíťaziť.
Avšak agresívni populisti sa snažia všetkých zašpiniť a spochybniť. Vytvoriť pocit, že všetci (okrem nich) sú rovnakí, zašpinení a preto slušnosť musí ísť bokom, lebo s tým druhým sa inak nedá. Vidíme to u Fica, vidíme to u Matoviča. Takéto spôsoby napokon u ich publika vytvorili pocit, že naozaj to inak nejde, lebo na toho druhého slušnosť neplatí. Fanúšik potom tlieska grobianstvu, neslušnosti, nevraživosti, agresivite. Je nadšený, ako to ten jeho favorit tomu druhému opäť ukázal. Ibaže nevidí, že v skutočnosti to nie je stratégia jeho ikony, ale osobnostný deficit, charakterová vada. Spolu so svojim idolom útočí na všetkých, ktorí takéto správanie kritizujú a požadujú slušnosť a dôstojnosť. Radšej „náš“ hulvát, ako ten druhý.
Slušnosť je základ, no sama osebe pre efektívne riadenie krajiny nepostačuje; potrebná je aj kompetentnosť a dôveryhodnosť.
K slušnosti patrí aj odmietnutie extrému. Politik, ktorý si ctí demokraciu a jej pravidlá, s extrémom nekoketuje a nesurfuje na vlne extrémizmu. S fašistami a radikálmi sa nediskutuje, nehlasuje a nerokuje. A nezľahčuje sa ich prítomnosť vo verejnom priestore a spoločenský dopad.
S najväčšiu pravdepodobnosťou novým českým premiérom bude profesor, bývalý rektor Masarykovej univerzity. Na Slovensku sme mali premiéra plagiátora, predsedom parlamentu je… No dobre, tu skončime skôr než by sme sa rozpísali, aké zrkadlo nám české voľby v tomto ohľade nastavili.
- Spolupráca a spájanie
Ani dnes v čase rozdrobenosti a nízkych percent nie je spájanie do zmysluplného bloku luxus, ale nutnosť. S nevyhnutnými kompromismi. Ak, samozrejme, uvažujeme o porážke populizmu zľava i sprava a nastolení kompetentnej a dôveryhodnej politiky.
Dospieť k dohode v mene spoločného cieľa nie je jednoduché, ale pre všetkých určite osožné. Tam, kde sa spolupracuje pre spoločný cieľ, nie je priestor na vzájomné útoky a nevraživosť. Mobilizuje to voličov, posilňuje ich nádej na zmenu a má potenciál meniť politickú atmosféru. A menia sa aj vzorce správania.
- Ukazovať na kauzy a škandály nestačí
Iste, na Slovensku ukazovanie na kauzy a škandály Smeru Matovičovi v kombinácii s jeho útokmi na demokratické strany a ich lídrov ako potenciálnych spojencov stačilo. No iba kvôli emocionálne vypätej atmosfére po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a pri odkrývaní káuz a prepojení Smeru na korupčné prostredie. Keby sme všetko to dali bokom, sotva by sme našli relevantnú ponuku.
Ďalšie pokračovanie už dostatočne ukázalo, že nestačí kopať, kričať a ukazovať prstom, potrebná je kompetentnosť a schopnosť riadiť krajinu a riešiť problémy.
Zásadný poznatok z českých volieb sa zdá byť jasný: spôsobom ako poraziť populistov zľava i sprava a ich politiku nevraživosti nie sú stranícke sólo jazdy, ani strašenie návratom toho či onoho, ale spájanie a spolupráca, k tomu slušnosť a kompetentnosť a napokon dôveryhodná osobnostná, programová a hodnotová ponuka. Isteže, nie je to nič nové. No pre Slovensko tu a teraz opäť raz dôvod na zamyslenie.