Urážkou druhého štátu sa Matovič zaradil vedľa Mečiara

 
Vladimír Mečiar a Igor Matovič sú dvaja premiéri, ktorí nevhodným vtipkovaním urazili druhú krajinu a jej občanov. Dvaja premiéri, kvôli ktorým Slovensko dostalo oficiálny protest, resp. demarš.

Písal sa rok 1997, keď Vladimír Mečiar na jednom z mítingov na bratislavských Pasienkoch nechutným vtipkovaním najprv na adresu českého prezidenta Václava Havla a jeho manželky Dagmar a potom dokonca aj na adresu zosnulej Oľgy Havlovej prekročil všetky hranice a urazil Českú republiku a jej občanov. Za tento škandál si Slovensko vyslúžilo od našich susedov protestnú nótu.

Dlhý čas sme si mysleli, že to bol jediný takýto premiérsky exces, že časy demaršov a protestných nót sú už dávno minulé. Igor Matovič nás však prebral z omylu. Svojim spôsobom komunikácie, vystupovania a správania, t. j. prehlbovaním dna politickej (ne)kultúrnosti sa zaradil vedľa Roberta Fica. Teraz nevhodným vtipkovaním, urážkou druhého štátu a vyslúžením si demaršu už aj vedľa Vladimíra Mečiara.

Vtipkovať o sľúbení Zakarpatskej Ukrajiny Rusku – a to aj bez ohľadu na to, že práve v čase, keď  časť územia Ukrajiny okupuje Rusko, keď Ukrajina musela stráviť anexiu Krymu a keď už roky zápasí s ruskými dezinformáciami – je politické aj ľudské grobianstvo. Aj keď si asi myslel, že je vtipný. Matovič sa dotkol všetkých občanov Ukrajiny, ktorí ruskú okupáciu prežívajú bolestivo, ba mnohí až tragicky pre stratu svojich blízkych. Ako vôbec možno žartovať o odovzdaní územia cudzieho štátu?

Premiér musí vážiť slová. Každé jeho nevhodné vyjadrenie má svoj dosah a môže mať aj nezamýšľané dôsledky.

Nebolo to však prvýkrát, čo sa premiér Matovič voči druhej krajine správal nevhodne. Minulý rok prijal odchádzajúceho bieloruského veľvyslanca a privítal ho v rifliach a teniskách. Niektorí by povedali expresívne: ako gadžo (rozumej neokrôchanec, človek bez potrebnej spoločenskej výchovy, pôsobiaci primitívnym dojmom).

Tiež to nebolo prvýkrát, keď nevhodným vystupovaním urazil druhý národ, či komunitu. Roku 2016 Matovič v parlamente v rámci rozpravy povedal, že „je to to isté, ako keby si v koncentračnom tábore povedali, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia. A zrazu tí dozorcovia povedia, že my sme dozorcovia, tak náš šéf koncentráku bude rozhodcom.“ V tomto zvrátenom vtipkovaní šiel ešte ďalej, keď dodal, že „my ako opoziční poslanci alebo ako opozícia ťaháme v tomto mieste za kratší povraz. Tak ako Židia v koncentráku.“

Neskôr sa Matovič neštítil tvrdiť, že jeho vyjadrenie bolo „klasickou slovnou metaforou“. Jeho slová vraj boli zle interpretované. Ústredný zväz židovských náboženských obcí vo svojom vyhlásení okrem iného uviedol, že „takéto zľahčovanie holokaustu je nielen neslušné, nemorálne, ale aj hlúpe“.

Koho urazí Matovič zajtra? Kde a pred kým nám urobí ďalšiu hanbu doma i pred svetom? Komu sa bude musieť minister zahraničných vecí najbližšie ospravedlňovať a pred ktorým svojim zahraničným partnerom bude kvôli Matovičovi cítiť hanbu?

Už by tohto experimentu s neslušnosťou a grobianstvom azda aj stačilo.

Print Friendly
Marián Balázs