Vedkyňa a nutričná terapeutka: Každodenné bicyklovanie je jedna z vecí, ktorá mi na Slovensku najviac chýba

 
Kedysi bola liečebná výživa menej známou súčasťou medicíny. Témy zdravej výživy sa postupne čoraz viac dostávali do médií a zdravá výživa sa stala módnym trendom. „V súčasnosti je liečebná výživa vo svete rešpektovanou súčasťou liečebných a terapeutických postupov,“ hovorí vedkyňa a nutričná terapeutka Petronela Forišek Paulová.

Študovala odbor nutričnej terapie na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a magisterské štúdium absolvovala na Vedeckej fakulte Kodanskej univerzity v odbore Human Nutrition. Od návratu zo zahraničia pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémii vied, kde sa venuje výskumu v oblasti výživy, pohybu a črevnému mikrobiómu. Vedie vlastnú nutričnú poradňu NellaVita, v ktorej sa venuje klientom a pacientom s rôznymi ochoreniami súvisiacimi s výživou, manažmentu obezity, ale aj racionálnej výžive v rámci prevencie ochorení. Ako nutričná terapeutka pôsobí aj v nutričnej poradni v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, kde sa venuje liečebnej výžive onkologických pacientov.

 

V rozhovore sa dozviete:

  • Aký je rozdiel medzi liečebnou diétou a bežnými popularizovanými diétam.
  • Prečo musia záujemcovia o štúdium nutričnej terapie ísť študovať do zahraničia.
  • Ako pomáha nutričná terapeutka onkologickým pacientom a iným klientom/pacientom.
  • Aký vplyv má strava na naše zdravie.
  • Akých chýb sa vyvarovať, ak chceme upraviť naše stravovanie.
  • Prečo vykazujú Dáni takú vysokú mieru spokojnosti a šťastia.

 

Liečebná výživa je najmä v zahraničí už rešpektovanou súčasťou medicíny a vedy vôbec. Vy sama ste vedkyňa a nutričná terapeutka. Keď hovoríme o liečebnej výžive, hovoríme o niečom celkom novom, alebo len o novej podobe niečoho, čo fungovalo už aj dávnejšie, len menej viditeľne?

Liečebná výživa nie je novinkou a funguje v medicíne veľmi dlho. Už dávnejšie sa pacientom predpisovali rôzne liečebné diéty ako súčasť liečebného procesu. Ešte pred niekoľkými rokmi nutričná terapia nebola až takou známou alebo populárnou témou. Aj študijné možnosti boli obmedzenejšie. Postupne sa však možnosti štúdia rozširujú a z univerzít vychádza čoraz viac nutričných terapeutov a odborníkov v tejto oblasti. Je skutočne prínosné, že sa o tejto téme čoraz viac hovorí.

V súvislosti s liečebnou výživou a liečebnými typmi diét treba zdôrazniť, že liečebná diéta je celkom iný termín než diéta, ktorú si bežne predstavujeme a o ktorej sa píše v časopisoch a na sociálnych sieťach. Vo väčšine týchto prípadov sa za pojmom diéta neskrýva nič ani len vzdialene spoločné s liečebnou výživou a niekedy dokonca ani so zdravou výživou. Niekedy môže ísť aj o veľmi extrémne diéty a stravovacie postupy, ktoré môžu byť zo zdravotného hľadiska rizikové.

Vo svete sú zdravotné alebo nutričné poradne bežnou súčasťou zdravotníckych zariadení, u nás je to stále ešte niečo výnimočné. Prečo?

Asi preto, že sa u nás nutričná terapia alebo liečebná výživa donedávna nedala plnohodnotne študovať na vysokoškolskej úrovni. Bola tu možnosť študovať výživu na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ale pokiaľ viem, štúdium nebolo a dodnes nie je klinicky zamerané. Takže absolventi nemajú kvalifikáciu pracovať s pacientmi či už v nemocnici alebo v nejakom inom zdravotníckom či klinickom zariadení. Aj z tohto dôvodu som sa pred rokmi rozhodla študovať nutričnú terapiu v Brne. Momentálne je možnosť študovať odbor fyziologická a klinická výživa už aj na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, ale myslím, že len externou formou.

Pritom u susedov v Českej republike je nutričná terapia bežne zaužívaná v klinickej praxi a absolventi majú možnosť zamestnať sa v nemocniciach, na klinikách či v podobných zariadeniach. Ešte počas absolvovania mojej praxe v nemocnici boli na oddelení dvaja traja nutriční terapeuti, takže v celej nemocnici ich bolo skutočne dostatok a boli považovaní za bežnú súčasť starostlivosti o pacientov. Žiaľ u nás na Slovensku to takto stále ešte nefunguje.

Ale záujem by asi bol.

V Brne som mala spolužiakov aj zo Slovenska. Takže áno, záujem určite je a myslím, že stále čoraz väčší. Nakoľko je dnes už možnosť študovať výživu aj v Nitre aj na SZU, myslím že potenciál na zlepšenie je aj u nás.

Ako nutričná terapeutka pôsobíte v rámci Národného onkologického ústavu. Čo to konkrétne znamená? Čo všetko v tejto práci robíte?

V nemocnici sa venujem stravovaniu a liečebnej výžive pacientov. Nielen hospitalizovaní pacienti, ale aj pacienti, ktorí prichádzajú ambulantne majú možnosť sa objednať do nutričnej poradne.

Pacientov sa pýtam na ich stravovacie návyky, pozriem si ich zdravotnú dokumentáciu, z pohľadu mojej kompetencie potom zhodnotím liečbu, ktorú má pacient indikovanú, celkový zdravotný stav a prípadné ťažkosti, ktoré súvisia s výživou. Môžu to byť tráviace ťažkosti, znížený príjem stravy, výraznejšie chudnutie a podobne. Následne navrhnem vhodnú nutričnú intervenciu, nastavím liečebnú diétu pokiaľ nie je už nastavená lekárom a zostavím pre pacienta jedálniček. Spíšem aj správu, ktorá je potom súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta.

V každom prípade je dôležitý multidisciplinárny prístup v záujme pacienta.

Ak je to u nás skôr výnimočné, bolo ťažké presadiť fungovanie takejto poradne v Národnom onkologickom ústave?

Úprimne, veľmi som sa snažila, aby poradňa vznikla, ale bolo to veľmi náročné, nakoľko nutričná poradňa v nemocnici nie je u nás bežnou praxou. Veľmi mi pomohla pani primárka Andrea Škripeková a takisto aj pán docent Ľuboš Drgoňa.

Oni potom asi po dvojročnom snažení presvedčili kompetentných, že by otvorenie poradne mohlo byť prínosom nielen pre pacientov a ústav, ale že by sa mohli inspirovať aj ostatné nemocnice po Slovensku. Aj keď otvorenie nutričnej poradne vzniklo najskôr ako pilotný projekt, dnes je otvorená už štyri roky a kolegovia objednávajú pacientov už aj sami.

Nie ste len nutričná terapeutka, ale pracujete aj ako vedkyňa v Biomedicínskom centre SAV. Čomu sa ako vedkyňa venujete?

Na Ústave experimentálnej endokrinológie sa venujem výskumu výživy, pohybu a črevného mikrobiómu a pôsobím tiež v ambulancii pre klinickú výživu. Venujem sa vplyvu pohybovej aktivity a výživy na črevný mikrobióm, a to aj súvislosti s kognitívnymi funkciami u seniorov, pacientov s parkinsonovou chorobou, vyliečených onkologických pacientov a podobne.

Ostatné dva roky sa v rámci výskumu a prebiehajúcej štúdie venujem aj manažmentu pacientov s obezitou.

Máte aj nutričnú poradňu v Biomedicínskom centre SAV. S akými ťažkosťami alebo s akými otázkami tam najčastejšie za vami ľudia prichádzajú?

V mnohých prípadoch ma vyhľadávajú pacienti až vtedy, keď majú zdravotný problém. Dovtedy sa úpravu stravy často snažia riešia inak. Takže prichádzajú za mnou väčšinou pacienti a klienti, ktorí majú dlhodobo napríklad tráviace ťažkosti v kombinácii s alergiami, diétnymi obmedzeniami alebo inými problémami a sami si už nevedia poradiť.

Takisto prichádzajú pacienti napríklad s rôznymi zápalovými ochoreniami tráviaceho traktu, diabetici alebo aj pacienti s nadváhou a obezitou, ktorí potrebujú upraviť svoje stravovacie návyky a znížiť telesnú hmotnosť.

Klientom a pacientom sa snažím vysvetľovať, ako súvisí výživa s našim celkovým zdravím a prečo je dôležité venovať pozornosť aj zdravej výžive v rámci prevencie ochorení a nielen v štádiu ochorenia a po stanovení diagnózy.

To ako sa stravujeme, ovplyvňuje aj naše zdravie a aj riziko vzniku mnohých ochorení. Zloženie stravy je veľmi dôležité. Ovplyvňuje aj to, koľko máme energie počas dňa na bežné aktivity. Vieme, že ovplyvňuje aj našu telesnú hmotnosť. Takže je tu veľa rôznych aspektov, ktoré s výživou a stravovaním súvisia.

Čo v prípade, ak niekto nemá vážnejšie ťažkosti, ale chce si upraviť stravu. Ako by mal postupovať? A akých chýb sa pritom najčastejšie dopúšťame?

Zásadou je postupnosť. Nerobiť radikálne zmeny. V prípade ochorení a vážnejších diagnóz, akými sú napríklad onkologické ochorenia, sa neodporúča robiť zásadné zmeny v stravovaní bez odbornej pomoci.

Mnohí sa rozhodujú podľa toho, čo si kde prečítali, čo videli alebo počuli, že niekomu inému pomohlo. Potom vylúčia celé skupiny potravín, napríklad mliečne výrobky, sacharidy ako prílohy a pečivo a podobne. Robia tak častokrát bez vážnejšieho dôvodu alebo odporúčania odborníka. Lenže takto si stravu len ochudobnia o dôležité živiny. Neraz celkom zbytočne. Často prichádzajú do poradne ľudia, ktorí takto svojvoľne vyskúšali rôzne diéty a potom, keď sa ich zdravotný stav zhoršoval, vyhľadali odbornú pomoc.

Mnohí ľudia si škodia tým, že si nasadia radikálne diéty a veľmi rýchlo schudnú. Sú krátkodobo spokojní, ale keďže potrebujú normálne fungovať každodennom živote, niektoré potraviny si nutne vrátia späť do jedálnička a tak ako rýchlo schudli, môžu rýchlo spätne nabrať na váhe. Aj mojim klientom alebo pacientom hovorievam, že redukovať hmotnosť neznamená, že človek si musí zvoliť radikálnu diétu alebo radikálne zmeniť jedálniček. Cestou je vyvážená strava, ktorá obsahuje všetky skupiny potravín a to aj ich obľúbené potraviny a jedlá, a je dôležité aby bola redukcia hmotnosti postupná a znížená telesná hmotnosť a stravovacie návyky dlhodobo udržateľné.

Radikálna zmena stravy, o ktorej hovoríte a pred ktorou varujete, zrejme môže mať negatívny vplyv aj na psychiku.

Keď niekto veľmi radikálne zmení svoju stravu, môže to mať vplyv aj na psychiku a výsledkom môže byť aj rozvoj poruchy príjmu potravy a psychické ochorenia. Ak niekto výrazne zmení a obmedzí svoje stravovanie, môže mať strach z toho, čo zje, presnejšie strach z toho, ak náhodou zje niečo menej vhodné. To potom prirodzene pôsobí negatívne aj na psychiku.

Môže to platiť aj naopak. Keď napríklad ľudia prejedaním a nadmerným príjmom nevhodnej stravy riešia vážnejšie problémy. V mnohých prípadoch vzniku nadváhe či obezite predchádzajú dlhšie trvajúce psychické problémy, životné traumy alebo pracovná vyťaženosť a stresujúce faktory prostredia. Mnohí to potom riešia kontinuálnym prejedaním či inak nevhodným stravovaním.

Môžeme si pri vyváženej zdravej strave niekedy dopriať aj niečo menej zdravé, respektíve v akej miere, aby to potom nebolo na úkor účinku tej zdravej stravy?

Áno, v istej miere si môžeme dovoliť aj menej zdravé veci. Ja používam pomer 80:20. To znamená 80 percent zdravá a vyvážená strava, 20 percent môže tvoriť menej vhodný výber potravín. Niektorí hovoria, že 85:15. Je to rôzne, ale zhruba v takomto pomere. Ono to takto naozaj funguje. Takže tie zdravé potraviny by mali tvoriť zhruba 80-85 percent prijímanej stravy. Zvyšok môže byť niečo, na čo máme chuť, čo máme radi. Tento koncept predstavuje dlhodobo udržateľný spôsob stravovania aj z hľadiska zdravia.

Čo v prípade, ak má niekto určité genetické predispozície? Môže zmena stravy a stravovacích návykov na tom niečo zmeniť?

Pri genetických predispozíciách môže zmena životosprávy a stravovacích návykov do značnej miery znížiť riziko vzniku ochorenia. Pokiaľ však ide o dedičné ochorenia, úprava životosprávy môže oddialiť prepuknutie ochorenia, ale vplyv životosprávy nie je tak výrazný. Našťastie ochorení, pri ktorých vieme zmenou životosprávy znížiť riziká, je väčšina. Takže prevenciou a vhodnou životosprávou vieme výrazne znížiť riziko vzniku mnohých ochorení.

Vráťme sa ešte na začiatok vášho profesijného príbehu. Študovali ste v Brne, potom v Kodani. Prečo ste sa rozhodli pre Kodaň?

V tom čase tam študoval môj priateľ, dnes už môj manžel. Chceli sme byť prirodzene viac spolu, takže určite to bol jeden z podnetov. Druhým podnetom bolo samotné štúdium. V Brne som študovala na Lekárskej fakulte, štúdium bolo klinicky zamerané, čo znamenalo prácu s pacientmi, prax v nemocnici a podobne. Chýbalo mi však niečo, čo by rozšírilo možnosti uplatnenia aj iným spôsobom a čo by bolo viac praktické a vedeckejšie.

Navyše práca nutričného terapeuta je vo veľkej miere teoretická, vzdelávacia a edukačná. Preto ma lákalo aj niečo praktickejšie ako práca v laboratóriu na experimentoch a skúmanie súvislostí. Takáto možnosť štúdia bola práve v Kodani.

Podľa výskumov a rôznych máp spokojnosti a šťastia je Dánsko dlhodobo medzi krajinami s najspokojnejšími obyvateľmi. Čo podľa vašej skúsenosti najviac vplýva na vysokú mieru spokojnosti obyvateľov Dánska?

Dánsko je veľmi prosperujúca krajina a má dobre fungujúci sociálny systém. To všetko dáva ľuďom celkový pocit istoty, čo má jednoznačne zásadný vplyv na pocit stability a mieru spokojnosti.

Dáni veľa bicyklujú, športujú, v meste vidíte množstvo cyklistov aj bežcov. Celý systém dopravy je domyslený a dopravná infraštruktúra automaticky ráta s cyklistami. Takže aj toto nesmierne uľahčuje každodenný život a bežné fungovanie. Keď prídete do práce na bicykli, máte za sebou hneď ráno fyzickú aktivitu. To vám dodá energiu aj do samotnej práce.

Fyzická aktivita je pre Dánov dôležitá. Takže určite aj toto prispieva k psychickej i fyzickej pohode a zohráva rolu v pocite spokojnosti. Okrem toho je pre Dánov veľmi dôležité zdravé a vyvážené stravovanie. Uvedomujú si dôležitosť vhodnej životosprávy a jej vplyv na zdravie aj psychiku.

Ďalším faktorom je voľný čas a kvalitné využívanie voľného času. Na tom ľuďom v Dánsku veľmi záleží. Ak napríklad niekto zostáva v práci dlhšie alebo po večeroch a pracuje nadčasy, je to vnímané skôr negatívne. Po práci sa má človek venovať rodine, svojim záľubám, športovať a podobne. Kvalita voľného času je v Dánsku dôležitá. Takže aj toto určite prispieva k pocitu spokojnosti a šťastia.

Každý, kto bol aspoň raz v Kodani, vie, aké je tam obrovské množstvo cyklistov. Mňa doslova udivovalo, že nedochádza ku kolíziám. A pri šoférovaní som si musel dávať obrovský pozor, pretože na niečo také som nebol zvyknutý. Autá, mestská hromadná doprava, húfy cyklistov. Ako ste si zvykali na bicyklovanie v Kodani?

Prvé dni to bolo náročnejšie. Najmä kvôli doprave a aj preto, že sú tam celkom iné princípy a zvyklosti pri bicyklovaní v meste než u nás. Napríklad aj znamenia rukami sú iné. Všetko je prispôsobené tomu, aby nedochádzalo ku kolíziám. Sú tomu prispôsobené aj semafory. Najmä v rannej špičke je v Kodani obrovské množstvo cyklistov, ale všetci ich rešpektujú a sú k nim ohľaduplní. Práve každodenné bicyklovanie je jedna z vecí, ktorá mi na Slovensku najviac chýba.