V starom Ríme básnici ospevovali cisárov a venovali im svoje básne. Cisári vedeli, že popri veľkých víťazstvách práve toto im zabezpečuje pamiatku na ich meno. Aj básnici, ktorí zväčša pochádzali z nižších vrstiev, potrebovali takýto vzťah s vládcom alebo aspoň s niektorým z významných mužov Ríma. Tí ich totiž za prejavenú náklonnosť hmotne podporovali. Bolo to teda výhodné pre oboch. V časoch, keď každý významnejší Riman túžil po zvečnení svojho mena, tak mohol byť básnik materiálne zabezpečený a cisár, alebo iný významný ochranca mal zabezpečenú večnú pamiatku svojho mena. Za čias cisára Augusta zohral významnú úlohu jeho pomocník a básnik Maecenas, ktorý hmotne podporoval básnikov a zabezpečoval im spoločenské uznanie, no zároveň ich získaval pre cisársku politiku. Jeho meno zostáva zvečnené v našom slove mecenáš. Takýchto „mecenášov” bolo v Ríme viac, a tak mohla poézia formovať spoločnosť. Vyššie postavení Rimania sa vo voľnom čase venovali poézii, pričom básnici sa stali ich klientmi.
Prvú predvolebnú príručku napísal ešte v časoch Rímskej republiky Quintus Cicero, ktorý v nej radí svojmu bratovi Marcovi Cicerovi, ako dosiahnuť úspech vo voľbách do úradu konzula. Má použiť triky, pretvárku, predstierať štedrosť, kompromitovať protivníkov a sľúbiť čokoľvek, i keď to nebude možné splniť, no nemá vyjadrovať jasné politické postoje.
Nejeden dnešný politik si vedome alebo intuitívne osvojil tieto dávne rady. Politik už nepotrebuje ani básnika, ba kto vie, či vo voľnom čase vôbec číta poéziu. Potrebuje však občana, ktorý sa z času na čas stane jeho klientom.
Tento klient zvetranej politickej scény dnes už nemusí voliť proti niekomu, alebo vsadiť iba na silnú stranu. A po zmene zákona aj možnosť krúžkovať mená, čiže voliť nielen stranu, ale aj osoby, nemusí byť nezaujímavá. V niektorých prípadoch by to azda aspoň trochu mohlo pozmeniť politickú kultúru. Preto nielen samotná účasť vo voľbách, ale aj výsledky preferenčných hlasov ukážu mieru našej občianskej aktivity a záujem o veci verejné a o politickú kultúru.
(SME 2. 6. 2006)