Vyrastá generácia bez schopnosti myslieť v súvislostiach

 
Súčasťou krízy dnešnej spoločnosti je aj jav, ktorý odborníci nazvali krízou čítania. Literárna vedkyňa Timotea Vráblová v knižke Čítame, počúvame, vnímame v priestore knihy uvádza, že kríza čítania „spočíva v neustále sa prehlbujúcej degradácii schopnosti čítať vnímavo, s hlbším porozumením“.

Uvedená nenápadná publikácia stojí za povšimnutie, pretože poukazuje na mnohé podceňované fenomény a varuje pred ich dôsledkami.

Výsledky viacerých výskumov poukazujú na negatívny vplyv priskorého kontaktu detí s modernými technológiami. Priskorý kontakt detí s modernými technológiami v konečnom dôsledku vedie k vážnym deficitom: k deficitu v kontakte s realitou, v schopnosti čítať, v schopnosti samostatne sa rozhodovať, vo vytrvalosti a sústredenosti, takéto deti sa ľahko vzdávajú a čoraz viac sa zaujímajú výlučne o svoj vlastný izolovaný svet. Popri tom sa u týchto detí nedostatočne budujú aj hodnoty, pretože tie sa formujú zažívaním reálneho sveta, nie virtuálneho či moderného technologického.

Výsledkom je, že mnohí mladí ľudia od raného detstva odchovaní na moderných technológiách nedokážu viac než len ako tak prerozprávať obsah predloženého textu. To je výkon na úrovni raného školského veku, prípadne na deskriptívnej úrovni.

Autorka mnohých projektov a výskumov Timotea Vráblová tiež upozorňuje, že kontakt s modernými technológiami a čítanie z obrazovky či displeja „podporuje iný typ neurostimulácie mozgu“. Pri takomto čítaní náš mozog funguje a vníma inak ako pri čítaní knihy a vníma len kľúčové slová, takže čítanie je neuvedomene selektívne. Vnímanie je v tomto prípade veľmi nízke. Výskumy hovoria o tom, že pri čítaní z obrazovky sa porozumenie textu znižuje až o 20 percent. Ak prevažuje takýto spôsob a vytvorí sa návyk, mozog sa prispôsobí a vytvára si preferencie vo vnímaní. Nerozvíjajú sa funkcie, ktoré nám umožňujú myslieť v súvislostiach a hlbšie porozumieť napríklad čítanému textu či zložitejšiemu, resp. odbornejšiemu slovnému prejavu. Znamená to, že vyrastá generácia ľahko manipulovateľná napríklad jednoduchou, heslovitou rétorikou a zjednodušujúcimi schémami.

Bežne nevidíme priame dôsledky týchto fenoménov a situácií na jednotlivcov a na spoločnosť. Nevidíme dosah na vážnejšie spoločenské kolízie, tobôž nie ekonomické dôsledky. Odborníci však už vážne varujú, pretože uvedené problémy nie sú len problémami jednotlivcov, ale sú symptomatické pre celú populáciu, sú celospoločenským problémom. Jeho ďalšie zľahčovanie môže mať pre jednotlivcov i spoločnosť ešte vážnejšie dôsledky.

Môže sa zdať, že hovoriť o súvislosti týchto problémov s ekonomickým rozvojom, je len planý výkrik. Lenže najnovšie odborné štúdie už poukazujú nielen na súvislosť čitateľských kompetencií s psychosociálnym stavom populácie, ale aj s ekonomickou situáciou krajiny.

V celej kultúrnej histórii, a to aj v 20. storočí v povojnovom období bol rozvoj čitateľských schopností prepojený s budovaním stabilného hodnotového systému a morálnych pravidiel. Dnes je rozvoj týchto schopností zameraný pragmaticky, t. j. redukovaný na získavanie informácií a na rozumenie textom. Výsledok? Zhruba za tri desaťročia poklesla v európskej populácii miera empatie až o 40 percent. To má potom ďalšie dôsledky.

Sme gramotní, v dôsledku uvedených faktorov však absentuje funkčná gramotnosť. Dôsledky sa potom odzrkadľujú aj na stave spoločnosti. Ako upozorňuje literárna vedkyňa Timotea Vráblová, človek bez funkčnej gramotnosti a s dominantne pragmaticky formovaným profilom „prestáva byť funkčný ako možný aktér tam, kde sa komunita potrebuje spamätať, obnoviť, posilniť alebo aj nasmerovať“.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs