V najhoršom scenári to vyzeralo na vládu Smeru, SNS a fašistov/extrémistov. Preto ak po výsledkoch volieb možno hovoriť o nejakej dobrej správe, tak sú hneď dve: vyprevadenie Republiky a vyprevadenie Borisa Kollára do politického zabudnutia. V oboch prípadoch je to zrejme koniec týchto strán. Niet najmenšieho dôvodu predpokladať návrat týchto strán na politickú mapu. Tu sa však výpočet dobrých správ končí.
Zlou správou pre demokraciu je, že Robert Fico má reálnu možnosť zostaviť vládu. Druhou zlou správu je, že v prípade vládnutia Roberta Fica nastúpi politika pomsty, okliešťovanie liberálnej demokracie a posun vektora zahraničnej politiky smerom k Moskve.
Paradoxne je na škodu, že PS vo finále preskočilo stranu Hlas. V opačnom prípade by sa dalo rátať s tým, že Pellegrini chce byť premiér a druhá priečka by mu na to dávala v zásade pohodlnú možnosť, ktorá by bola zároveň reálnou možnosťou zostaviť vládu bez Smeru. Takto je však situácia celkom iná. Aj takéto sú niekedy paradoxy volieb.
Matovič a celá bývalá koalícia otvorili dvere Ficovi
Vzhľadom na chaotické a rozvratné vládnutie bývalej koalície, na patologický štýl politiky Igora Matoviča a na mnohé ďalšie negatívne skúsenosti s bývalou vládnou koalíciou víťazstvo Smeru a možnosť, že Robert Fico zostaví vládu, neprekvapuje. Práve toto všetko otvorilo dvere pre návrat Roberta Fica a renesanciu Smeru. No a potom aj v kampani najlepší marketing pre Smer robil Matovič.
Smer dnes predstavuje prienik populizmu, oligarchickej politiky a extrému. Smer už nie je sociálna demokracia, ale extrém. Pandémia a katastrofálny spôsob jej riešenia bola pre Fica príležitosťou postaviť sa na čelo extrému a odvtedy sa tejto pozície držal. Stál v čele boja proti opatreniam a očkovaniu. Bol to začiatok presunu sympatizantov fašistov a extrému k Smeru. Po ruskej invázii na Ukrajinu túto svoju pozíciu posilnil proruskými postojmi. V prispôsobení sa extrému a v politike hnevu a konfliktu nemal žiadne hranice ani zábrany. Ak si k tomu prirátame urputný sebazáchovný boj proti nepohodlným vyšetrovateľom (v čom mu niektorými rozhodnutiami a vyjadreniami výdatne sekundoval samotný generálny prokurátor) a celú tú autentickú rétoriku pomsty (ak bude premiér, to si píšte, že nastúpi širokospektrálna pomsta), vyhliadky pre demokraciu a spoločenskú atmosféru nie sú dobré.
Ak bude vládnuť Fico, nastúpi politika pomsty
Robert Fico sa bude snažiť zničiť Hlas aj SNS a získať ich voličov. Taktiež sa bude snažiť udržať si aspoň časť extrému.
Poznámku a mihnutie okom si zaslúži aj Eduard Heger. Výsledok Demokratov ani nemohol byť iný, videl to každý okrem nich samých. Demokrati (a ich voliči) odobrali percentá a mandáty. Teraz nie je potrebné špekulovať a prepočítavať, v akom rozsahu, ale tvrdohlavé zotrvávanie v rozhodnutí neodstúpiť z volieb nikomu nepomohlo, iba všetkým nám uškodilo.
Ak bude vládnuť Robert Fico, bude to politika určovaná osobnou pomstou a nastoľujúca iliberánu demokraciu s neskrývaným príklonom k Rusku. Biznisové pozadie Smeru a priateľov však bude potrebovať žmýkať eurofondy, takže určité hranice v zásahoch proti médiám, občianskej spoločnosti atď. predsa len budú, ale posunuté v miere čo najviac možného autoritárskeho vládnutia.
Vzhľadom na čísla, pozícia Roberta Fica nie je až taká pevná. O to viac bude musieť robiť všetko pre to, aby zabránil vplyvu nenávidených médií, ďalšiemu občianskemu vzopretiu a rozkývaniu svojej pozície. Ak bude vládnuť, máme sa na čo tešiť.