Po očkovacom chaose je dnes už situácia neporovnateľne lepšia. Kto chce, môže sa dať zaočkovať bez problémov, čakáreň je voľná, vakcíny sú na sklade, registrácia funguje.
Očkovanie je bezpochyby efektívnym riešením, jedinou cestou ako výrazne znížiť mieru rizika a napokon pandémiu poraziť. Nielen preto, že to vravia odborníci, ale hovorí to aj historická skúsenosť. Keby nebolo očkovanie, dodnes by ľudstvo trápila napríklad detská obrna. Ale aj iné ochorenia sú výrazne eliminované vďaka očkovaniu. Na Slovensku je povinné očkovanie proti desiatim prenosným ochoreniam, napríklad proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, žltačke typu B či osýpkam. Nik normálny nenamieta a aj odporcovia očkovania proti koronavírusu sú pred týmito ochoreniami chránení vďaka povinnému očkovaniu v detstve.
Tak ako je očkovanie voľbou (zodpovednosti), voľbou je aj odmietnutie očkovania. Obe voľby sú zároveň voľbami miery zdravotnej bezpečnosti, respektíve rizika. (Názor autora tohto textu je, že v prípade takejto pandémie má byť očkovanie povinné.) Obe voľby však majú mať svoje dôsledky. Je nemysliteľné, aby obe voľby viedli v praxi k rovnakej miere slobody či k rovnakým obmedzeniam.
Zaočkovaní, ktorý tak zvyšujú mieru ochrany nielen seba, ale aj ostatných (paradoxne aj tých nezaočkovaných), majú právo pociťovať nielen zdravotný efekt očkovania, ale aj viac uľahčenia v praktickom živote. A nemali by pociťovať rovnaké obmedzenia ako tí, čo sa odmietajú dať zaočkovať.
Nezaočkovaní by mali pociťovať praktické dôsledky svojej voľby a nemali by mať rovnaké výhody a uľahčenia plynúce z lepšej situácie ako zaočkovaní.
Paušálne uvoľňovanie opatrení iba podľa semaforu, čiže pre všetkých v danom okrese bez ohľadu na to, či sa niekto dal zaočkovať alebo nie, je nezmyselné. A stráca sa tým aj zmysel sloganu „Vakcína je sloboda“.
Prichádza delta variant a po lete môžeme očakávať tretiu vlnu. Stále máme nízky počet zaočkovaných a nutných zhruba 70-75 percent je nateraz vzdialená méta. Čakať na zázrak, keď očkovacia kampaň až na zopár televíznych spotov v podstate neexistuje, je naivné. Kým sa vláda rozhýbe a rozhodne napríklad o lotérii ako motivačnom prostriedku, bude už možno aj po ďalšej vlne pandémie.
Rozlišovať medzi zaočkovanými a dobrovoľne nezaočkovanými v zmysle odlišnej miery výhod či slobody, alebo odlišnej miery obmedzení by malo byť racionálnou a zodpovednou reakciou na voľbu jednotlivcov. To nie je diskriminácia ani porušovanie ľudských práv. Ani nič nedemokratické. Pretože demokracia je aj o zodpovednosti. A to aj v kontexte ochrany verejného zdravia.