„Akonáhle bude vznesené obvinenie, pochopím, že tam jednoducho nemôžem zostať. V tomto prípade to bude pre mňa neudržateľné,“ povedal vo februári minulého roka Robert Fico.
Hneď nasledujúci mesiac boli medializované informácie o tom, že vyšetrovateľ Národnej jednotky finančnej polície NAKA vzniesol obvinenie voči Bašternákovi zo zločinu neodvedenia dane a poistného. Na to Fico prehlásil, že nemá 30 rokov, aby sa ako dromedár sťahoval každé dve hodiny.
Už prv, v septembri 2016 Fico povedal, že si hľadá pozemok, lebo si chce postaviť dom. Zdá sa, že doteraz ho akosi nenašiel. Ak bude Fico hľadať pozemok tak, ako polícia hľadala jeho kvôli predvolaniu na súd a nenachádzala ho, tak to ešte nejaký čas potrvá. Je prinajmenej zvláštne, že za toľké roky a pri takých príjmoch nedokázal svojej rodine zabezpečiť vlastné bývanie.
Je február 2018 a Robert Fico stále býva u Bašternáka a nezdá sa, že by sa ponáhľal odtiaľ odísť. Navyše teraz si Bašternák uplatnil účinnú ľútosť. Napriek tomu, že Ústavný súd sa už raz v inej kauze vyjadril, že v prípade vratiek DPH nie je možné uplatniť si inštitút účinnej ľútosti. Bez ohľadu na to, že na definitívny verdikt o Bašternákovej účinnej ľútosti si ešte treba počkať, je jasné že k skutku, z ktorého bol vyšetrovaný a obvinený, sa priznal. V tejto chvíli bez rozpakov možno povedať, že predseda vlády Robert Fico býva u daňového podvodníka. Nehovoriac o tom, že neobvykle výhodný prenájom v luxusnej rezidencii vzbudzuje odôvodnené pochybnosti a špekulácie.
V demokraciách so slušnejšou politickou kultúrou by sa Robert Fico musel odsťahovať okamžite po prepuknutí podozrení súvisiacich s biznisom podnikateľa, u ktorého premiér býva. Keby sa neodsťahoval ani potom, čo sa začalo vyšetrovanie z trestnej činnosti vzťahujúcej sa aj na daný bytový komplex, v politike by skončil. Dobrovoľne alebo vynútene.
Sme však na Slovensku a aj táto kauza ukazuje, prečo politikom Ficovho či Kaliňákovho typu na zvyšovaní úrovne politickej kultúry nezáleží a jej približovanie ku kultivovanejším, zrelším a funkčnejším demokraciám si v podstate ani neželajú. Stali by sa totiž jej obeťou. Spolu s verejnou mienkou by ich z politiky jednoducho vypudila. Prečo by im teda malo na nejakej vyššej politickej kultúre záležať, keď vedia, že sami by si tým podpísali politický ortieľ?
Aby nedošlo k nedorozumeniu: keď hovoríme o vyššej politickej kultúre a politickej etike, nejde o nejakú politicko-morálnu utópiu. V zásade ide len o celkom obyčajnú slušnosť.