Minister Lajčák dlhodobo vzbudzoval dojem uhladeného diplomata, azda jediného prijateľného ministra v tej či onej Ficovej vláde. Tento optický klam prevážil aj nad skutočnosťou, že na ministerský post prikývol v čase, keď koaličnými partnermi boli Mečiar a Slota (resp. ich strany).
Imidžová fasáda mu pomerne dlhý čas zabezpečovala mediálnu imunitu. Správanie sa počas kandidatúry na post šéfa OSN však napokon odkrylo Lajčákovu dvojtvárnosť (a to nielen v toľko medializovanom rozhovore pre Deutsche Welle).
Teraz jeho maska padá ešte viac. Už v súvislosti s akciou na predstavenie predsedníckeho loga sa povrávalo, že čosi nie je v poriadku. Lajčákova mediálna imunita a kauzy Ficovej vlády však zatlačili podozrenia do úzadia. Lenže aj ten najlepší mejkap sa jedného dňa zotrie.
Poodhalené praktiky na Lajčákovom ministerstve dotvárajú obraz, ako to dnes funguje. Neurvať si biznis ešte aj z predsedníctva by bolo niečo také výnimočné, až je to priam nepredstaviteľné. Je to systémová črta tejto vlády. Ako sa ukazuje, z tejto systémovej črty sa nevymyká ani Miroslav Lajčák a jeho ministerstvo.
Michal Hvorecký položil jednoduchú otázku: O koľko by sa za tú obrovskú sumu zaplatenú „za tuctové a navyše politicky zneužité podujatie o logu predsedníctva pre agentúru Evka“ mohli zvýšiť mzdy hráčom orchestra SND? „Títo ľudia prvotriedne hrajú klasiku skoro každý večer, dostávajú mizerné peniaze a o odmenách ani nesnívajú. Skoro všetci si musia privyrábať ešte aj inde a pomaly sa hanbia ukázať staré a zničené nástroje, lebo niet financií na nové.“ Podobných otázok by mohol byť nespočetný rad.
Je Lajčákovou hanbou, že hoci postoje Zuzany Hlávkovej nazýva mladíckymi ideálmi, ktoré sú mu sympatické, no srdce vraj musí ísť ruka v ruke s rozumom. S tým srdcom a rozumom by sa pri istom vysvetlení aj dalo súhlasiť, až na jeden detail: Lajčákov rozum v tomto prípade bagatelizuje napáchané škody.
Zuzana pridala ďalší kamienok do obrazu o našom slovenskom politickom svete. Do obrazu o vláde, ktorá vraj bola jediným možným riešením a je vraj hrádzou proti extrémizmu. O vláde, ktorá vraj nemá žiadnu kauzu.
Zároveň však ukázala, čo sa dá, napriek všetkému, robiť. Tam, kde je cit pre slušnosť a čestnosť, stačí nabrať odvahu a nemlčať.
(Aktuálne.sk 22. 11. 2016)