Roku 1990 sa mal vtedajší minister vnútra Vladimír Mečiar zmocniť niekoľkých spisov ŠtB. Odcudzenie spisov z tzv. Tisovej vily v Trenčíne vyšetroval aj brannobezpečnostný výbor Národnej rady.
Podľa predsedu výboru Františka Javorského vyšetrovanie šlo do stratena, pretože „ďalšie konanie bolo prekazené generálnym prokurátorom vtedajšej Československej federatívnej republiky“. Tým generálnym prokurátorom bol Ivan Gašparovič.
Keď sa Mečiar stal premiérom, vyťahoval informácie zo spisov ŠtB, podľa toho, kedy, ako a proti komu sa mu to hodilo. Zakaždým tvrdil, že obálku so spismi našiel na stole. Podobne reagoval, keď zverejňoval aj iné informácie, ku ktorým nebol oprávnený. Napríklad v súvislosti s udalosťami okolo únosu Michala Kováča ml.
Robert Fico ako niekdajší produkt Mečiarových marketérov a oligarchov nás vracia späť do deväťdesiatych rokov. Do čias, keď sme boli čiernou dierou Európy. Do obdobia karpatskej pseudodemokracie. Prípadné budovanie technických bariér na hranici s Rakúskom nás vráti späť ešte hlbšie.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Ficovo zneužitie moci na útok proti Matovičovi je iba odvetou za predošlé Matovičove výpady a pritvrdenou predvolebnou hrou. To je však optický klam. Tým podstatným, čo tento spor odhalil, je zvrátená logika, podľa ktorej možno porušiť zákon a zneužiť moc v boji proti kritikom a ešte sa aj oháňať vyšším verejným záujmom. Ak je to dnes možné proti jednému, zajtra to bude možné proti komukoľvek inému. A akýmkoľvek iným spôsobom.
Už počas svojej prvej vlády premiér zverejňoval informácie, ku ktorým nebol oprávnený a manipulujúco ich komentoval. Podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa šli do stratena.
Robert Fico demokracii nerozumie, pravidlá demokracie sú mu cudzie. Jeho svet je celkom iný než svet demokratov. Nuž ale Paška povedal, ako to v Smere vidia: „Vyhraj voľby, môžeš všetko.“
To, čo premiér v spore s Matovičom prezentuje ako vyšší verejný záujem, je v skutočnosti pohŕdanie demokraciou. Veľmi vážne a veľmi varovné.
(Aktuálne.sk 23. 2. 2016)