Košická pobočka ŠtB vychovala niekoľko silných postáv tajnej služby. No v tých novembrových dňoch sa na dianie dívala na hranici bezradnosti.
Po 17. novembri košická ŠtB dostávala čoraz menej pokynov, postupne už takmer vôbec. A tak len zotrvačne monitorovala situáciu, najmä vysokoškolské prostredie, ktoré mala denne zmapované do detailov.
Vzhľadom na realitu vtedajšieho vývoja je komické, aké tzv. situačné správy podávala košická ŠtB v niekoľkých kópiách do Prahy a Bratislavy: o nápisoch na vylepovaných plagátoch, o návšteve bratislavských hercov v Košiciach, alebo o vývoji situácie na košických vysokých školách. Je komické, že keď sa systém rúca, košická ŠtB posiela do Prahy a Bratislavy správu o tom, že v Bardejove dve študentky košickej VŠT vylepovali plagáty a nemali pri sebe doklady.
S nádychom irónie možno povedať, že medzi najväčšie úspechy košických eštebákov v tých dňoch patrilo napríklad zistenie, že pracovníci Ústavu marxizmu-leninizmu sú znepokojení. Alebo, že profesor Mathern z Hutníckej fakulty VŠT „pozitívne hodnotí vývoj situácie medzi študentmi a ich zapojenie sa do štrajku“. Alebo, že 22. novembra 1989 skupinka osôb „pred symbolickým miestom pri predajni tuzex diskutovala a pálila sviečky“ a že v tejto skupinke „bol ustálený Marcel Strýko“.
Á propos. Eštebáci nám nechýbajú. Ale ľudia ako Marcel Strýko určite áno. V týchto dňoch opäť vďaka, Marcel, za všetko, čo bolo Tvojim jedinečným a dodnes nedoceneným prínosom na ceste k slobode. Aj za to, že si aj v tých novembrových dňoch zamestnal eštebákov písaním takej dôležitej správy priamo do Prahy.
(KOŠICE:DNES 18. 11. 2016)