Podľa Roberta Fica sme jediným proeurópskym ostrovom v strede Európy. Povedať to v čase, keď ani v Česku ani v Rakúsku ešte nie je zostavená nová vláda a keď víťazi volieb v týchto krajinách prehlásili, že na európskej integrácii a európskej politike ich krajín sa nič nemení, je až drzo predčasné. A neúctivé voči zahraničným partnerom. Nehovoriac o tom, že v spôsobe politiky až taký veľký rozdiel napríklad medzi Babišom a Ficom nie je.
Fico už pred časom pochopil – alebo ho o tom presvedčili jeho marketéri –, že otvorené poškuľovanie po Moskve a popíjanie mojita na kubánskej ambasáde mu politicky nepomôže. Duch proletárskeho internacionalizmu je mu vzhľadom na jeho stranícke korene síce blízky, no z tejto pozície napokon aspoň naoko cúvol.
Ešte nedávno chrlil kritiku únie, dokonca sa hrdil žalobou a v otázkach ruskej anexie Krymu a sankcií voči Rusku sa správal priam ako Putinov agent. No keď prieskumy ukázali, že veľká väčšina občanov si želá nielen politickú, ale aj kultúrnu a civilizačnú príslušnosť k EÚ a smerovanie Slovenska do „jadra“ únie, premiér nadbiehajúc verejnej mienke prišiel s rétorikou o Slovensku v „jadre“ únie, prípadne o Slovensku vo vyššej rýchlosti.
V lete tohto roku, keď bolo treba prekryť vládnu krízu a valiace sa množstvo káuz, premiér – opäť ako vždy nadbiehajúc verejnej mienke – znovu prišiel s rétorikou o Slovensku v európskom jadre a odvtedy to používa ako mantru. Primárne dôvody tejto témy sú teda vnútropolitické a politicko-marketingové. Nik nevie, čo to jadro vlastne je a na európskej úrovni podoba nejakého jadra nateraz ani nejestvuje.
To, že Fico teraz tvrdí, že sme jediným proeurópskym ostrovom v strede Európy, ešte neznamená, že to tak naozaj je. Ľúbivé reči o jadre európskej integrácie alebo o proeurópskom ostrove však môžu pomôcť pri odpútavaní pozornosti. Popri tom môžu zapôsobiť aj na tých, čo Fica nemusia, no pevné začlenenie v európskych štruktúrach a jasná prozápadná a proeurópska orientácia politiky je pre nich dôležitá. Treba dúfať, že v Európe (a v samotnom Bruseli) neoslepia tých, čo sa viac než o premiérove vzletné reči zaujímajú o slovenské spôsoby čerpania eurofondov, o mieru korupcie, či o fungovanie spravodlivosti. A keby by si chceli overiť, nakoľko vážne to premiér s civilizačnou príslušnosťou k spoločenstvu západných demokracií myslí, stačí, ak sa ho spýtajú, kde býva.