Takže poslanec Mizík nevie pracovať s počítačom, a teda nemohol zverejniť text na facebooku. Pripusťme, že to tak je. To však neznamená, že za tým textom nie je on.
Zdá sa, že súd sa uspokojil s „technickou“ debatou o počítačovej gramotnosti poslanca NR SR. Argumenty obžaloby súd zmietol zo stola. Ľahko si predstaviť, ako sa v slovenských krčmách smejú z toho, ako títo chlapi zasa so všetkými vybabrali (oni to povedia inak, ale zachovajme si dekórum).
Ak súd prijal uvedenú argumentáciu a Mizíka oslobodil, potom to znamená hneď dve zásadné veci: po prvé, o Slovensku rozhoduje aj počítačovo negramotný človek a po druhé, súd ukázal, ako môžu extrémisti šíriť nenávistné statusy bez toho, aby za to niesli zodpovednosť. Súd im dal jednoducho návod ako na to. Bravó, slovenská justícia.
Ak Mizík predmetný status nepísal, no zároveň sa od neho nedištancoval a nežiadal jeho vymazanie, potom to znamená, že s jeho obsahom súhlasí. V poriadku, predpokladaný súhlas s takýmto statusom ešte neznamená trestný čin. Ale ak takýto status na facebookovej stránke je, potom ho tam predsa niekto musel uverejniť. Takže, vážený súd, zodpovednosť administrátora danej stránky vás už nezaujíma?
Nie je to prvý prípad, keď extrémisti majú silné reči iba v kruhu svojich ľudí, prípadne na webových stránkach. Keď sa však k svojim názorom majú prihlásiť aj pred orgánmi štátu, ich hrdinstvo sa odrazu vyparí a sú schopní vymýšľať si aj tie najabsurdnejšie argumenty, len aby unikli pred zodpovednosťou.
V podobných prípadoch ako je tento Mizíkov, im súd ponúka možnosť zbabelosť premeniť na krčmovú hrdosť z vybabrania so systémom. Lebo výsledok teraz nie je ten, že Mizík nesie zodpovednosť za hanlivé výroky, ani ten, že je zbabelec, ktorý sa k svojim názorom v kritickej chvíli radšej neprihlásil, ale ten, ako im to tí chlapi všetkým znovu ukázali.