Ruské vojnové ťaženie proti Ukrajine prinieslo vytriezvenie z pohodlia či akejsi samozrejmosti mieru a slobody v 21. storočí. Zo dňa na deň sme sa ocitli zoči-voči novému ohrozeniu celej Európy. Nie je to nadnesené či prehnané tvrdenie, napokon svedčí o tom aj opakované konštatovanie, že Ukrajina bojuje aj za nás, za celú Európu.
Uprostred tejto novej situácie je potrebné pozorne si všímať aj osudy ruských disidentov a všetkých kritikov týchto zločinov, resp. kritikov režimu, ktorý ich pácha. Lebo oni dvíhajú svoj hlas spolu s nami a za nás všetkých. S vedomím, že riskujú svoj život. Tak ako ho svojho času riskovala Anna Politkovská a spolu s ňou mnohí ďalší kritici Putinovho autoritárstva.
Likvidácia oponentov má v Rusku dlhú „tradíciu“. Od roku 1917, t. j. od Leninovho nástupu k moci a nastolenia diktatúry si Nikolaj Berďajev pripravoval texty prednášok, v ktorých vyzdvihoval tému slobody v Dostojevského chápaní človeka. Sloboda človeka je u Dostojevského slobodou tvoriť. Dostojevského človek sa slobodne rozhoduje, či bude konať, tvoriť dobro, alebo naopak, zlo. V zime 1920/1921 Berďajev dával tieto prednášky v Slobodnej filozofickej spoločnosti. Leninova cenzúra najprv zakázala a zhabala Berďajevovo dielo De profundis. Zakrátko ho Lenin poslal do vyhnanstva.
V dôsledku Leninovej a potom Stalinovej diktatúry a gulagov sa do ruskej literatúry vrátila téma zla a celkovo téma etiky. Zlo tu už nie je vyjadrované primárne metafyzickými pojmami, ale predovšetkým pripomínaním dejinných udalostí a bolestivých skúseností. Do ruského myšlienkového sveta tak vstúpila téma nezavineného utrpenia omnoho skôr, než ju v západnom myslení po skúsenosti Osvienčimu predložil a rozpracoval teológ Johann Baptist Metz.
Lenin, Stalin a spol. nepotrebovali slobodne a kriticky mysliacu inteligenciu, literátov, umelcov, no nielen že ich nepotrebovali, videli v nich triednych nepriateľov. Preto nimi zaplnili väznice a zriaďovali pre nich koncentračné tábory.
V tej temnej ére sa objavil súdruh Gorkij spolu s mnohými oddaných spisovateľmi, pre ktorých je človek len akýsi prvok, matéria, ktorú treba opracovať. Pre nich už utrpenie a nespravodlivosť nejestvujú. Nastala nová éra, v ktorej človek už netrpí, ale nadšene a oddane buduje svetlé zajtrajšky. Lenže Gorkij a spol. sa akosi zabudli pýtať, čo si o tom myslia všetci tí umlčaní, prenasledovaní, deportovaní a týraní ľudia v sibírskych gulagoch. Oni boli pre Gorkého a spol. len neprajníkmi novej éry. Preto ich treba eliminovať. Tak to povedal Lenin a preto sa o tom nediskutuje. Lenže nediskutovalo sa o tom nielen do konca Stalinovej éry, ale ani po ďalšie desaťročia socializmu.
Likvidovanie nepohodlných a represie proti kritikom sú neoddeliteľnou súčasťou každej diktatúry, každého autoritárskeho režimu. Tých minulých režimov i tých dnešných vrátane ruského. Každý hlas, každý protest proti Putinovmu režimu a proti vražednej vojne vyžaduje odvahu. Tak ako si títo ľudia zaslúžili pozornosť a solidaritu demokratického sveta v minulosti, tak si ju zaslúžia aj dnes.
Ruský protivojnový výbor, ktorý založil moskovský opozičný politik a Putinov kritik Ilja Jašin spolu s niekoľkými disidentmi i exilovou trojicou Chodorkovskij, Gudkov, Gurijev môže byť novým impulzom pre kritické hlasy i samotné disidentské aktivity.
Výbor, ktorého členmi sú aj šachová legenda Garri Kasparov či spisovateľ Viktor Šenderovič, vyzýva ľudí, aby prekonali strach a napriek hrozbe represií vystúpili proti tejto zločinnej vojne. Čím silnejší bude vplyv tohto výboru, disidentov a angažovaných jednotlivcov, tým viac budú silnieť represie. Proti bežným ľuďom na odstrašenie a proti disidentom na zastavenie ich vplyvu.
Ak už roky pred vojnou boli v Rusku likvidácie kritikov a disidentov a masívne zatýkania protestujúcich, tak čo iné možno očakávať dnes, keď je spochybňovanie vojny vyhlásené za porušenie zákona. Aj preto si každá kritická aktivita zaslúži našu pozornosť, solidaritu a morálnu podporu.