Najprv sa všetci navzájom dourážali, obviňovali, nahádzali jeden na druhého kýble špiny. Keď sa malo hlasovať, stalo sa niečo nevídané: v sále boli všetci poslanci. Do nohy. Ten plný počet bol pre vládu rizikový.
OĽaNO sa zľaklo. Matovičov poskok Šipoš radšej požiadal o presunutie hlasovanie na štvrtok. Možnože v nádeji, že o dva dni už niekto z opozície bude chýbať. A možnože v nádeji, že dovtedy sa podarí presvedčiť ešte zopár poslancov, aby si to rozmysleli a vládu podržali.
Lenže presunutím hlasovania koalícia len potvrdila vlastnú neistotu a obavu z pádu.
Pragmatické, ale choré
Popri tom všetkom, čo sme v pléne v týchto dňoch počuli, si už občan vo svojej predstavivosti spestrenej správaním tejto koalície vie predstaviť aj možnosť nahradiť slovo „presvedčiť“ slovami ako „kúpiť, zobchodovať“ a podobne.
To, čo predviedla koalícia, je síce pragmatické, ale v skutočnosti aj choré. Vlastne dosť hanebné. Malo byť povinnosťou koalície takýto nezmysel odmietnuť a predseda parlamentu mal dať hlasovať o dôvere.
Lenže v karpatskej politike, ktorú dnes určujú podvodníci s diplomovkami, niekdajší poskok mafiánov a … no dobre nepokračujme, je to tak, ako to je.
Lži Hegerovej vlády v stanovisku k odvolávaniu
Premiér, ktorého sa hlasovanie týka v prvom rade, nemal takúto nepríčetnosť dovoliť. Lenže chcite niečo také od bábkového premiéra, ktorý si stále myslí, že vládne, hoci je už len na smiech a nikto ho neberie vážne. Od premiéra, ktorý sa neštíti prostredníctvom stanoviska vlády k odvolávaniu šíriť lži, napríklad, že „žiadna vláda nemala skúsenosti s krízovými situáciami“. Alebo, že „na rozdiel od minulosti vláda skutočne riešila požiadavky zdravotníkov v nemocniciach“. Takže v minulosti takéto požiadavky nik neriešil? Výborne.
Opäť tá istá mantra: nikto nič nerobil, len oni sú majstri sveta. Odporné, hnusné, hanebné a najmä lživé. Ako je možné, že premiér dovolí schváliť stanovisko s takýmito nehoráznymi populistickými lžami? Iba tak, že je len Matovičovou bábkou.
Erózia demokracie
Mimochodom, premiér Heger mal v rukách všetky tromfy. Mohol si zavolať Matoviča aj Mikulca a požiadať ich, aby pre dobro tejto vlády podali demisiu. A mohol im pohroziť, že ak tak neurobia, demisiu podá on a tým pádom nutne aj oni. So všetkými by tak vybabral. Buď by sa vláda vyhla odvolávaniu alebo by bez problémov pokračovala ako vláda v demisii.
No vyhlásením, že ani Matoviča ani Mikulca neodvolá, len potvrdil svoju politickú nesvojprávnosť a nezrelosť. Škoda. Mal na viac.
V ostatných dňoch niektorí vraveli, že nevieme, čo by bolo deň po odvolaní vlády. Narážali tým na možný chaos (čo je však len rétorický podfuk voči publiku, pretože vláda v demisii má riadne pravidlá svojho fungovania).
Môžeme im však povedať, že vieme, čo bude deň po neodvolaní vlády: rovnaký chaos, diletantizmus a nekompetentnosť ako doposiaľ. Rovnako nefunkčný a rozvrátený štát ako doposiaľ. Rovnaké pohŕdanie demokratickými pravidlami a zvyklosťami i politickou kultúrou.
Tak či onak na stole je vážna otázka o budúcnosti demokracie na Slovensku.