Podľa Zákona o RTVS členovia Rady RTVS je člen rady pri výkone svojej funkcie povinný konať nestranne a nesmie tiež pôsobiť v prospech politickej strany. Avšak vystupovanie najmä predsedu rady Igora Galla a člena rady Jozefa Chudíka na zasadnutiach rady evidentne nie je nestranné a je zjavne v politický prospech strán vládnej koalície.
„Pani prezidentka, prepáčte, že sme sa za vás dostatočne hlasno nepostavili, keď oveľa hlasnejšie na vás útočili na námestiach a do mikrofónov. Prepáčte, že ste museli zažívať útoky na vašich najbližších, na vašu rodinu a my sme vás opäť dostatočne nepodporili.“ Tieto slová šéfky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Kataríny Krnáčovej v priamom prenose RTVS považuje predseda Rady RTVS Igor Gallo za neprijateľné, za čiarou a za zneužitie verejnoprávneho priestoru.
„Akadémia je kto? Kto ju volil? Sú zástupcovia koho? Kedy, kde, ako boli zvolení?“ pýta sa nechutným spôsobom (ale na úrovni zodpovedajúcej súčasnej vládnej moci) ďalší člen Rady RTVS Jozef Chudík.
Podľa Chudíka boli prejavy pri odovzdávaní ocenení v priamom prenose RTVS podobné tomu, akoby sa hokejový zápas na majstrovstvách sveta zmenil na prezentáciu politických postojov. Pre nezorientovaných to možno znie pekne, no má to háčik. Pretože na majstrovstvách sveta v hokeji svet už bol svedkom prezentovania politického postoja. A tento postoj prezentovali aj slovenskí hokejisti!
Takže, pán Chudík. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, Štokholm, marec 1969. Sedem mesiacov po okupácii Československa sa svet viac než o to, kto zvíťazí, zaujímal o zápasy Československa so Sovietskym zväzom. Prvý sa hral 21. marca a Československo zvíťazilo 2:0. O týždeň neskôr Československo zvíťazilo nad ZSSR aj druhý raz (4:3). V bránke Vladimír Dzurilla, v prvom útoku Jozef Golonka.
Víťazstvá boli vnímané ako morálna satisfakcia. Po víťazných zápasoch československí hokejisti odmietli podať ruku sovietskym hráčom. V priamom prenose pred celým svetom. Bolo to silné politické gesto voči krajine okupantov a jej reprezentantom. Takže, pán Chudík, áno, na majstrovstvách sveta v hokeji boli prezentácie politických postojov a urobili tak práve naši hokejisti (ich gesto má nadčasový odkaz aj v dnešnom hokejovom kontexte).
Len ako poznámku pod čiarou dodajme, že fanúšikovské oslavy v Prahe a Bratislave sa zmenili na manifestáciu slobody a protest proti okupácii. Verejná bezpečnosť vtedy tvrdo zasiahla, fanúšikov bili obuškami a použili aj vodné delá. Medzi zbitými bola aj popredná umelecká prekladateľka Zora Jesenská, ktorej potom normalizačný režim zakázal publikovať aj prekladať.
Mimochodom politickým postojom prezentovaným na majstrovstvách sveta v hokeji je aj vylúčenie Ruska a Bieloruska z účasti na MS (a tiež ich klubov zo súťaží Medzinárodnej hokejovej federácie) v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine.
Tieto gestá a postoje však nie sú len politické, ale aj hodnotové.
Späť k uvedeným členom Rady RTVS. Gallo v minulosti pôsobil v predstavenstve spoločnosti Cassovia Press, v ktorej boli ľudia blízki Rezešovcom. Táto spoločnosť vydávala noviny Košický večer, ktorý podľa týždenníka Trend kontrolovala skupina okolo Alexandra Rezeša, a Gallo bol šéfredaktorom. Neskôr pôsobil v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, no a tu bolo jeho pôsobenie spájané s Jozefom Brhelom. V minulosti bol Gallo aj predsedom Rozhlasovej rady a vystupoval ako kritik riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej.
Chudíka do Rady RTVS navrhla Slovenská asociácia novinárov. Ak ste o nej nepočuli, o nič ste neprišli. Podľa jej webovej stránky predsedom je Štefan Dlugolinský, za Mečiarovej vlády námestník ústredného riaditeľa STV. Ako podpredsedovia sú uvedení Ľudovít Števko (za Mečiara tiež v STV) a Roman Michelko (poslanec za SNS, v minulosti asistent poslanca za HZDS Augustína Mariána Húsku, neskôr poslanca Smeru Jána Podmanického). Tajomníčkou je bývalá poslankyňa HZDS Eva Zelenayová. Rada tejto asociácie vyzvala v roku 2014 spolu s ďalšími organizáciami voliť za prezidenta Roberta Fica, „ktorý je jedinou alternatívou pre úspešný hospodársky a mravný rozvoj Slovenska“.
Napríklad v januári tohto roku Gallo kritizoval výber hostí relácie Interview :24, respektíve kritizoval to, že k aktuálnej politickej situácii a politickým udalostiam sa vyjadruje bývalá premiérka Iveta Radičová a potom aj bývalý premiér a tiež minister zahraničia Mikuláš Dzurinda. Reči o údajných Sorosových nadáciách, ktoré vraj dostávajú priestor vo vysielaní RTVS, sú už priam ako vystrihnuté z dezinfoscény či z výstupov premiéra a vládnej moci (ono je to dnes už vlastne to isté). Útok proti moderátorke RTVS bol opäť priam ako z tlačovky Smeru a statusov nenávistných trollov. Príkladov by bolo viac, napokon v Denníku N o tom ešte v januári písal aj Filip Struhárik.
Gallove a Chudíkove spôsoby pripomínajú normalizačné kádrovanie a snahu ovplyvňovať dramaturgiu RTVS. Bez odborných argumentov, no súladne s útokmi a vystupovaním vládnej koalície. Síce povedia, že dramaturgia je plne v kompetencii RTVS, ale snaha do nej zasahovať a ovplyvňovať ju, napríklad reakciami na výber hostí a podsúvaním, koho by mala RTVS k takej či onakej téme pozvať, je evidentná.
No a to, že Chudík označil relácie Ako ďalej, RTVS? za manipulatívne, alebo, že člen rady Milan Antol pochválil vládnu koalíciu za to, akým spôsobom presadzuje zmeny RTVS, sú už len akoby poznámky pod čiarou.
Takto dnes funguje Rada RTVS. Zjavne v politický prospech vládnej moci.