Potom čo sa ujal vlády niekdajší komunista Robert Fico, poponáhľal sa za niekdajším disidentom kardinálom Korcom, aby aj v prítomnosti predsedu Konferencie biskupov Slovenska Františka Tondru od národniarov prevzal ich dlhodobú záštitu a aby k svojej vláde naklonil aj širšie kruhy veriacich.
Po tomto stretnutí sa pán kardinál vyjadril, že „vláda má teraz dosť problémov, až sa bojím, aby z nich nemala ťažkú hlavu“ a že „akútnejšie je to, že niektorí naši ľudia nemajú čo položiť na stôl“.
Dnes by sa pána kardinála bolo treba spýtať, ako je to s jeho strachom a či sa teraz nebojí, že nová vláda bude stáť ešte pred väčšími problémami, a či po zvyšujúcej sa nezamestnanosti a zvýšených sociálnych rizikách dnes nie je ešte viac tých, čo nemajú čo položiť na stôl.
Tichú dohodu potvrdil Sokol
Autor tohto textu nedávno napísal, že „v uplynulých štyroch rokoch bola cirkev za mlčanie odmenená tichými dohodami, neotváraním kontroverzných tém a nepísaným paktom o neútočení“. Ak biskup Tondra urazene hovorí, že neexistuje nijaký dokument o takejto dohode, hovorí o niečom, čo nikto netvrdí a na čo sa nikto nepýta.
Podstatnejšie je, že existenciu tichej dohody potvrdzovalo nielen správanie sa predstaviteľov cirkvi, ale aj sám arcibiskup Sokol, iným menom Špirituál alebo aj Svätopluk. Ten v decembri 2007 v rozhovore pre televíziu TA3 na otázku moderátorky: „Hovorí sa o tom, že ako keby vznikla nejaká dohoda medzi cirkvou a vládou, že sa nebudú takéto sporné otázky otvárať, či už je to Výhrada vo svedomí, alebo registrované partnerstvá. Je to pravda?“ odpovedal, že predseda vlády a kardinál Korec spolu o týchto otázkach „hovorili a prišli vraj k takému uzáveru“. Takže ak pán biskup Tondra kritizuje niekoho, kto tvrdí, že štyri roky tu bola takáto tichá dohoda, mal by si túto vec najprv ujasniť s kolegom v biskupskej službe.
Výhrada vo svedomí
Dva mesiace po uvedenom stretnutí sa František Tondra vyjadril, že v tomto období sa zmluva o výhrade vo svedomí nebude otvárať. Podobne aj arcibiskup Sokol povedal, že „ja by som ani toto teraz neotváral“ a potvrdil, že cirkev to nechá tak, „nebude sa o tom hovoriť“.
Dvojtvárnosťou je, že biskupi najprv v novembri 2005 verejne podporili petičnú akciu za zákon o výhrade vo svedomí, no po nástupe Ficovej vlády sa od nej dištancovali. Dokonca potom, ako aktivisti priniesli petíciu do parlamentu, hovorca KBS Jozef Kováčik v decembri 2006 povedal, že „Konferencia biskupov Slovenska sa pripojila k tejto petícii v okamihu, keď sa zbierali hlasy, ale momentálne sa nepripája k aktivite, aby tieto podpisy boli v tomto okamihu odovzdané NR SR.“
O tomto kroku aktivistov dokonca hovoril, že je to ich „súkromný nezodpovedný krok“. Zakrátko Kováčik pre agentúru SITA potvrdil, že to nie je jeho vlastné stanovisko, ale že „organizátorom ho na stretnutí povedal predseda KBS František Tondra“.
Obchod so svedomím
Po terajších voľbách sa téma výhrady vo svedomí opäť stala politickou témou. A opäť spôsobom, akoby si nezaslúžila verejnú diskusiu a hlbší diškurz. Ako v júni 2007 vyjadrilo Generálne presbyterstvo evanjelickej cirkvi, „svedomie nie je právnym pojmom a nie je možné ho právne vyjadriť a definovať. Je u každého iné, pretože je formované a ovplyvnené mnohými vonkajšími faktormi“ a „preto z neho nemožno vytvoriť právnu normu, na ktorú by bolo možné sa odvolať“. Navyše vstup Magistéria katolíckej cirkvi alebo nejakej spoločnej komisie do výkonu práva by bol špecifický fenomén, ktorý neexistuje v žiadnom štáte.
Napriek tomu, že koaličné strany celkom rozumne nedali do programových téz tie otázky, na ktorých sa nezhodli všetci aktéri, ako napríklad otázku výhrady vo svedomí, hovorca KBS Jozef Kováčik pre agentúru SITA vyjadril potešenie, „že chýbajúce zmluvy s Vatikánom nájdu širokú politickú podporu v novom parlamente“. Keďže táto otázka nebude v programovom vyhlásení vlády a z dôvodu chýbajúceho konsenzu ju koalícia neotvorí, Kováčik nepriamo vyjadruje ochotu biskupov hľadať politickú podporu u budúcej opozície, a tak opäť destabilizovať vládu.
Je dosť dôvodov súhlasiť s tým, že táto téma sa nedostala do programových téz. A je dosť dôvodov trvať na tom, aby cirkev aj po týchto voľbách zotrvala na stanovisku, ktoré slovami arcibiskupa Sokola a biskupa Tondru tlmočila po Ficovom nástupe k moci: že túto tému nebude otvárať a že o nej nebude hovoriť. Ak to platilo za Fica, nech to platí aj dnes!
(SME, 2. 7. 2010)